Moon Elf

~18~

{~ Gylion ~}

Od momentu Kwininho zamrznutia som trávil väčšinu času buď v knižnici alebo pri nej. No skôr teda, všetok môj voľný čas, keďže matka mi s radosťou prenechala asi všetky jej povinnosti.

Dni sa krátili, ples sa približoval... jediné po čom som túžil bol úprimný rozhovor o niečom inom ako o práci, mágii alebo o čomkoľvek s čím bojujem každú chvíľu.
Nuž najlepšie som sa porozprával aj tak s Kwin ktorá sa nikdy neozvala naspäť.

Jej energia, jej chlad mi robili tú najpríjemnejšiu spoločnosť.

Miestami som mal pocit, že ju cítim aj mimo sály. Prvý raz, keď som s Talyx zažil náš prvý bozk. Potom už rôzne po akadémií.
Bral som to ako znamenie, že idem správnou cestou.
Bolo to skutočne zvláštne, nikdy som nič také nezažil.. prítomnosť jej energie ma vždy ťahala k sebe. Moje telo si akosi spomenulo na ten moment keď sa naše energie do seba vliali toho dňa v Ischu.. a spomenul som si na to aj keď som pobozkal Lyx. Hlavou mi prešiel bozk s Kwin.. a okamžite mi došlo aké iné to bolo. Ja viem, že hlavne preto lebo sme boli v obkľučení.. ale v tých pár sekundách som mal istotu v srdci, a keď to väzenie padlo, teda pár jeho veží, vedel som, že spoločne zboríme svet. Prekonáme hory, moria, celú Ilioph radu aj samotnú kráľovnú ak budeme chcieť.
Sme spolu tak nevysloviteľne mocní, až sa cítim sám slabo. Až mám dojem že mi ochabli svaly od kedy je preč... a nielen svaly, môj duch, moje odhodlanie. Už som si neprišiel neprekonateľný, už som nebol najmúdrejší ani najučenejší.
Otvorila mi oči.
V našom jedinom bozku som pochopil celú podstatu harmónie, celý dôvod existencie bohov slnka a mesiaca.
Možno som celú dobu len dúfal, že sa mi ešte vráti. Ale keď zamrzla, už prišiel strach... frustrácia a hnev.

"Je toho strašne veľa."
Vydýchol som si zťažka ako som si opäť sadal ku Kwininej soche.
"Čoskoro budem mať zásnubný ples inak.. hovoril som ti o tom? Hah... neviem čo spravím."
Zavrel som oči a zhlboka sa nadýchol.
"Neviem ako ťa dostať späť. Sklamal som."

Ostal som v tichu. Kwin je snáď jediná čo ma tu skutočne počúva poslednou dobou. A aspoň si mám o čo schladiť hlavu. Je to také príjemné, až sa mi zdalo že začínam zaspávať.

No vytrhol ma z toho Orik, vbehol do sály a jeho ohromný hlas sa ozval celým priestorom.
"Meškáš!"

"Kam zas?"
Pootvoril som oči nezaujato.

"Tvoja mama ťa potrebuje, ale ihneď.!"
Zaručal a znova zmyzol

Ako zvyčajne, skazí mi každú príjemnú chvíľku.
Lenže tentokrát, mi rozhovor s ňou zobral posledné kvapky únavy. Mimo to že mi prezradila meno slečny ktorá pripravuje môj ples, sa mi zdôverila s dôvodom prečo mi prenecháva všetku robotu.

Pripravuje sa na alternatívu, že Kwin nerozmrzne a postupne pripravuje novú potencionálnu slnečnú radu.
Popravde mi tým vyrazila dych.. môj sen by sa mohol splniť. Avšak... namiesto radovánok som skončil pri ľadovej soche so svojimi myšlienkami.

Duchom som bol neprítomný vždy keď mi to chvíľa dovolila.
Talyx sa na mňa už hádam aj hnevala, že si ju nevšímam a nenechám ju mi pomôcť. Lenže ja nepotrebujem pomoc, potrebujem odpovede. Potrebujem aby mi niekto povedal ako to všetko skončí, chcem vedieť čo ma čaká, musím zistiť čo je správne urobiť.

Medzi všetkými tými povinnosťami a záťažou sa mi ledva podarilo dosť sústrediť na rozlúsknutie ľadovej záhady.
Vypožičal som si mnoho kníh o fengary mágii, nikde sa avšak nespomínalo nečakané zamrznutie. Pýtal som aj profesorov, no nevedeli mi pomôcť. Dalo sa to čakať, Fengary si najdôležitejšie poznatky o svojej mágii nechávali pre seba. Tradovalo sa to medzi nimi ako rodinné tajomstvo a my, Ilioph, sme ostali v tieni. Po čase som skúšal prejsť aj rôzne denníky a poznatky o mojej mágii, či nenarazím na čosi podobné, čo by mi pomohlo to pochopiť. No ako vždy som ostal bez ničoho.