Moon Elf

~23~

{~ Gylion ~}

Bol to úžasný pocit. Skoro tak perfektný ako v Ischu.. už nikdy nechcem tento pocit opustiť.

V tom som precitol.
Nadýchol sa.
Vzduch zaútočil na moje pľúca a okamžite som sa rozkašľal.

"Sme späť.."
Rozlepil som viečka a s úsmevom pozoroval ako sa zvyšky čadiča rozpadávajú, odlepujú od mojej kože a padajú na zem.
"Kwin.?"
Pozeral som na jej ľadovú tvár... ktorá nerozmŕzala.
"Nie... nie..! Nie! NIE!"

Všetok kľud a pokoj ma okamžite opustili a nahradila ich dobre známa frustrácia.
"Kwin!"
Reval som.
Horúčava ma začínala premáhať, musel som ísť čo najrýchlejšie na vzduch.. nechcel som Kwin náhodou ublížiť.

{ ~ Avaron ~}

Od noci s prsteňom sme sa s Talyx od seba nepohli. Bála sa prejsť akadémiou sama, v strachu, že narazí na Gyliona.
Neprostestoval som... len som jej tak nejak musel vysvetliť čo skutočne robím vo svojom voľnom čase.
Nuž a ten rozhovor dopadol lepšie ako som predpokladal.! Naučil som ju šúľať cigarety a začala mi pomáhať.

Práve sme si dali pauzu na oddych po turistike ktorej účelom bolo doplniť zásoby Viriditer a miazgy Zlatého topoľa na výrobu nebeského mlieka.

Lyx si vysadla na okno v mojej izbe a vyzerala von.
"Avaron.."
Ozvala sa.
"Nevravel si, že Gylion odmieta vyliezť z izby?"

"Vravel."
Pristúpil som ku nej a taktiež vykukol z okna. Pohľad mi dopadol na Gyliona ako pravdepodobne v záchvate hnevu demoluje záhrady akadémie.
"Wow."
Vyšlo zo mňa okamžite.
Pôsobil ako malý drak. Ničiaci ohňom a mágiou všetko čo mu prišlo do cesty.
"Aké atraktívne."
Neodpustil som si.

"Zjavne je v bolesti.."
Šepla Lyx.
"Je mi ho ľúto."

Pozrel som na ňu s miernym úsmevom a dal jej prameň vlasov za ucho.
"Si jediný človek, ktorého poznám, čo sa nebojí rozzúreného Ilioph."

"Hovoríš o nich ako o monštrách."
Povedala.
"Sú to tiež len bytosti. Dýchajú, smejú sa a trápia ako všetci."

"Ja viem, viem.. lenže ty nemáš zjavne vôbec žiadny rešpekt pred smrťou ktorej príčina by bola mágia."
Oprel som si hlavu o tú jej.

"Mágia aj bude príčina mojej smrti."
Povedala potichu, zapozeraná von oknom.

"Prečo myslíš?"
Zaujímalo ma.

"Viem to."
Odrazu sa striala a zažmurkala očami.
"Čo keby sme zmenili tému."

"Súhlasím."
Odstúpil som od nej.
"Vlastne je tu niečo, čo by som chcel prebrať."

Otočila sa ku mne a zjavne zaostrila zmysly.

"No... premýšľam nad návratom do stredozemia."
Povedal som to pomaly a opatrne.. aby som si bol istý že ani jedna časť vety sa mi nezasekne v krku.

"To je skvelý nápad."
Povedala s úsmevom Lyx.
"Ale najprv by som sa rada zastavila v Solyre pozrieť otca. A.. oznámiť mu že sa idem usadiť v strede."

Tušil som že to takto dopadne...
"Lenže.. Talyx.."
Chytil som jej obe ruky.
"Neviem aká je tam situácia. Možno to vôbec nieje bezpečné."