Moon Elf

~24~

{~Talyx~}

Ráno som ospalo a stále so širokým úsmevom na tvári otvorila oči ktoré pátrali po mojom drahom milencovi.. ktorého nebolo.

Otočila som sa k oknu a poučila sa, že ráno dokonca ešte nie je, Lunario na nás ešte vždy dozeral.
Žeby ma prebrala intuícia? Chýbanie? Alebo nebodaj chlad, keďže ma Avaronovo krásne telo už nehrialo.?

Posadila som sa na kraj postele a zodvihla zo zeme moju košieľku aby som nebola iba tak na holo.
Jeho oblečenie tu už avšak nieje...

Obzrela som sa po miestnosti a čím ďalej tým väčšmi mi dochádzalo, že z izby pomizli určité predmety, vrátane batoha.
Až potom som si všimla malý lístok uložený na vankúši.

Ruky sa mi nepríjemne chveli s veľmi zlou predtuchou.
Otvorila som ho a slovo po slovíčku čítala obsah zlovestného papiera.

'Nedokážem ťa vystaviť nebezpečenstvu, ale nedokážem seba vystaviť Kwin. Vrátim sa po teba.

S láskou,

Avaron."

Preglgla som všetky slzy, myslím si, že som toho naplakala už dosť.
Namiesto smútku sa mi v srdci zberal hnev.
"Ako sa opovažuješ.."
Šepla som do ticha.

Vstala som a bezmyšlienkovito kráčala k môjmu jasnému cieľu.

"Kwin je tvoj problém? Kwin je všetkých problém..! Vyhováraš sa na čosi nereálne.. nemáš to odkiaľ vedieť. Si len obyčajný luhár a násilník..!"
Mrmlala som si, no stíchla som pred dverami na ktoré som odhodlane zaklopala.

Otvoril Gylion.
"Ta- Talyx?"
Habkal zaskočene vo dverách vlastnej izby.

Umelo som smrkla.
"Gyl, Avaron niekam zmizol, neviem kde je, čo s ním je.."
Schovala som si tvár do dlaní.
"Čo ak ho zhabala garda za predaj tabaku.? Čo ak ho teraz niekde trápia.?"

"Upokoj sa."
Položil mi ruku na rameno.
"Nechám to tu prezrieť."

"Prosím poponáhľaj sa.."
Pozrela som naň s čo najpresvedčivejším zármutkom v tvári.

Ako vždy ho to odmäkčilo, prikývol, obišiel ma a šiel môj problém riešiť.

Hneď ako mi zišiel z dohľadu som vošla do jeho izby a veľmi potichu za sebou dvere zatvorila.

"Ľadová kráľovná."
Šomrala som pri pohľade na Kwininu sochu.. Gylion si ju pri sebe uchovával ako nejakú relikviu.
"Bohovia sa skrz teba so mnou zahrávajú a smejú sa mi."
Pristúpila som k nej.
"Dala si mi vieru a obrala o domov. Dala si mi možnosť sa zamilovať a zlomila mi srdce. Dala si mi teplú náruč a donútila ju ma opustiť."
Prešla som sa ku Gylovmu nočnému stolíku a vytiahla od tiaľ čiernu dýku.
"Dala si mi nový život a hneď na to ho aj vzala."
Pevne som dýku zovrela v pästi.
"Čas ochutnať svoju medicínu."
Zamračila som sa a s nepríjemným vrčaním som sa k nej otočila čelom.
"Budeme si kvit Fengary..!"
A s tým som dýku nenávistne zabodla do ľadu.. do jej srdca.

Vydýchla som si.
To mi uľavilo.
Vytiahla som dýku z ľadu a už ju chcela odložiť na miesto, lenže hneď ako som sa otočila sa za mnou začalo ozývať praskanie.
"Ono to.. vyšlo.?"
Poskočilo mi srdce
Pozrela som na ňu a sledovala ako socha praská a pomaličky z nej opadávajú kúsočky ľadu.