Navždy sestrou mafiána

6.

Na druhý deň ráno sa pre mňa zastavil šofér. Naložil mi kufor do auta a vyrazili sme po diaľnici. Letisko nemám príliš ďaleko od bytu. Vlastne už byt nemám. Dnes navečer ho bude Alica odovzdávať. Ešte dobre, že pritom nebudem zbytočne by som plakala. Takto to bude najlepšie.

Po príchode na letisko vystúpim z auta a  vstúpim do budovy. Keďže sme mali súkromné lietadlo, čakanie v dlho rade nehrozilo. Nastúpila som do lietadla a po krátkom čase lietadlo vzlietlo. Lietadlom som letela len raz, ale cesta mi nerobila problém. Let trval hodinku a ja som sa tešila, že na letisku bude čakať brat.
Na moje sklamanie brat neprišiel.

,,Slečna Hronská, veľmi ma teší. Volám sa Paulo De Luca a som spoločník vášho brata. Váš brat nemohol prísť, tak som ho zastúpil. Dúfam, že let bol príjemný. Teraz vás vezmem do vily, aby ste sa mohli ubytovať. Všetci sa veľmi tešia, na Váš príchod. Budú Vám k dispozícii 24/7," podáva mi ruku a usmieva sa na mňa žiarivo bielymi zubami. Som trochu smutná, čakala som, že príde Dario.

Aj Paulo je tmavšej pleti s čiernymi vlasmi, ale oči ma zelené. Je vyšší ako ja, ale nie tak ako Dario. Je veľmi sympaticky a milý. Jeho telo je tiež svalnaté, pravdepodobne sa venuje športu. Alica by sa hneď na neho hodila.

,,Aj mňa teší, ďakujem veľmi pekne. Áno, let bol celkom rýchly, výhľad zhora na more je okúzľujúci. Nič krajšie som v živote nevidela. Aj personál lietadla bol veľmi milý," poviem mu a pomaly kráčame smerom k autu.
Pri aute stoja dvaja muži. Tí istí, ktorí boli minule pri kaviarni. To je ochranka? Nevedela som, že môj brat dbá na takú bezpečnosť.

,,Nastúpte prosím, cesta trvá dvadsať minút. Vaša izba je pripravená a Guilleta je vám kedykoľvek k dispozícii," otvorí mi dvere auta a ja nastúpim.
,,Gullieta? Mohli by sme si tykať?"
,,Áno môžeme. Nie Gullieta je jeho domáca, tvoj brat ma personál, ktorý sa mu stará o chod domácnosti a Gullieta je jeho zamestnankyňa. A čo sa týka otázky priateľky, Dario nemá priateľku," povie, ale ďalej sa mi k tomu nevyjadrí.

,,V čom obchoduje môj brat?" spýtam sa Paula.
,,Obchoduje v rôznych oblastiach. Vlastný niekoľko reštaurácii, barov a hotelov, ale určite vám o tom povie viac."
,,Samozrejme, sľúbil mi, že sa spolu zoznámime. Veľmi sa na to teším," vyletí mi z úst.

Ani som si nezvedomila aká som rada, že som sem prišla. Myslela som si, že ma nikdy nenahovorí aby som sem prišla, ale dnes som tu a šťastná, že som zvolila túto možnosť.

Po dvadsiatich minútach prichádzame k vile. Tak toto je teda vila, žiadna vilka a to doslova.
Príjazdová cesta je z kameňa, okolie domu je navrhnuté tak, aby prichádzajúcich ľudí ohúrilo a stratili reč ako ja. Ten kto navrhoval túto záhradu bol ozajstný kúzelník. Kombinácie rôznych stromov, kvetov a kríkov pôsobia ukľudňujúco.
Budova ma tri poschodia a je v modernom štýle. Je dosť presklenná a mohutná.
Keď auto zastaví vystúpim a spolu s Paulom prejdeme do vnútra. Po vstupe do vily k nám podíde staršia pani.

,,Dobrý deň slečna, som Gullieta a mám nastarosti chod domácnosti. Oddnes som vam kedykoľvek k dispozícii. Čokoľvek budete potrebovať, môžete sa na mňa obrátiť v ktorúkoľvek hodinu," povie žena a vrelo sa na mňa usmeje. ,,Teraz Vám ukážem Vašu izbu, prejdite prosím za mnou," otočí  sa a ja ju nasledujem.

Podlahy v dome sú z bieleho mramoru a na stenách visia obrazy. Stúpame po širokých schodoch na druhé poschodie. Vojdeme do izby a ja onemiem.

Tá krása čo sa tu nachádza je dych berúca. Steny sú krémovej farby a na pravej strane sa nachádza veľká drevená posteľ s kopou vankúšov a hodvábnymi navlieckami. Pri nej sú z každej strany dva nočné stolíky. Pri posteli je z každej strany na zemy biely koberček. Je tam menšie žlté kreslo a stolík z bledého dreva. Na ľavej strane sú druhé dvere.

Poberiem sa k ním a keď ich otvorím ocitnem sa v šatníku, šatníku takom veľkom ako polovica môjho bývalého bytu. Sú v ňom šaty rôznych farieb, rôznych značiek a ja k ním podidem. Dotknem sa jedných krátkych šiat a pozriem sa na cenovku. Pri pohľade na ňu mi takmer vyskočia oči z jamiek. Kto dokáže dať toľko peňazí za jedny šaty?

Na spodnej časti sú topánky, vyššie, nižšie, čierne, farebné. Vezmem jedny do ruky a pozriem sa na veľkosť. Tieto mi budú sedieť. Na vrchných policiach sú kabelky a klobúky.

V strede šatníka sa nachádza ostrovček. Otvorím zásuvku a v nej sa nachádzajú nahrdelniky a náramky. V ďalšej zase náušnice. Zľahka sa ich dotknem, či sa mi nesníva a nesníva. Je to skutočnosť.

Na stene visí zrkadlo a ja sa pozriem doň. Na sebe mám krátke čierne šortky s viazaním na páse a bielu blúzku bez rukávou. Obuté mám jednoduché nízke sandále. Ja nosím úplne iné oblečenie ako je v tomto šatníku.

Zo šatníka sa vchádza do ďalších dverí. Za nimi je obrovská kúpeľňa zlatej farby s vaničkou na nožičkách a veľkým sprchovacím kútom so šiestimi dýzami. Bože! Nikdy som nič takéto nevidela. Takže môj brat mi neklamal, naozaj je finančne zabezpečení.

Vratim sa naspäť do izby.
,,Ste si istá, že toto je moja izba?" opýtam sa jej.
,,Nepáči sa Vám? Ak Vám nevyhovuje môžem Vám prichystať inú izbu."
Pozriem sa na ňu a zarazím sa. Že nepáči veď je úžasná.
,,Nie je perfektná, ja len že je veľmi veľká. Tie šaty sú moje? Pretože ja som si šaty priniesla," ukážem smerom k šatníku a ona sa na mňa udivene pozerá. Čo zle som povedala? Veď je to pravda.

,,Áno tie šaty sú pre Vás, don Mancini ich nechal priniesť, ak Vám nebude sedieť veľkosť, tak mi povedzte a prinesiem vám Vami vyhovujúcu. Teraz ak dovolíte nechám Vás osamote, určite ste unavená z cesty. Obed bude hotový o hodinku. Potom sa môžete aj s Vašim bratom najesť. Don Mancini určite príde na obed," dopovie otočí sa a odíde. Don Mancini?

Nechá ma samu, aby som sa zoznámila s novou izbou. Trochu si oddýchnem a potom pôjdem na obed. Vybaliť sa môžem aj potom.
Ľahnem si do postele, do tých mäkkých vankúšov a zatvorím oči. Ani neviem ako a zaspím.