Simona je obyčajné, úprimné a milé dievča, ktorému zomrela mama a ostala sama. Zistenie, že má brata je šok aj radosť zároveň. Čo sa stane, keď je brat mafián?
A čo sa stane, keď sa zamiluje do najväčšieho nepriateľa svojho brata?
Príbeh dvoch ľudí...
Auto som zaparkovala pri hoteli, na adrese ktorú som poslala Siljanovi. Vyšla som z auta a rýchlo kráčala k hotelu.
Vošla som do hotela a hneď sa ubytovala na izbu, kde budem čakať na Siljana. U Daria som sa pripravila, takže teraz už len doladiť detaily a je to.
Niekto zaklope na dvere a ja prejdem k ním, aby som ich otvorila. Za dverami stojí Siljan. Musím uznať dal si záležať. Obliekol si modrú košeľu a elegantné nohavice čiernej farby. Obul si hnedé topánky. Na košeli mal odpnutý vrchný gombík. To sa mi na chlapoch veľmi páči.
,,Ahoj, Simona," pozdravil ma a dal mi letmý bozk na líce.
,,Ahoj, môžeme ísť?" usmiala som sa na neho. Som dosť nervózna, dúfam, že to nevidí. Mám obavy, že si Dario s Enricom všimli, že už nie som v izbe. Chcela by som aby to zistili čo najneskôr. Keď získam informácie, som pripravená im zavolať, aby po mňa prišli. Dovtedy by mohli ostať v nevedomosti. Keby to zistia skôr, tak by spanikárili a prerušili moje plány.
,,Musím ti povedať, že vyzeráš krásne. Zbožňujem, keď má žena rozpustené vlasy," premeria si ma očami od hora nadol a ja preglgnem. Dokážem im že na to mám, že to zvládnem. Proste nasadím pokrovú tvár a pôjde to.
Podám mu ruku a vyjdem z izby. Zamknem a nasledujem ho k výťahu. Nastúpime doň a prehovorí.
,,Vieš chcel som ťa povodne vziať na večeru, ale napadlo ma niečo originálnejšie. Nechal som nám pripraviť jedlo u mňa doma na terase. Vonku je krásne počasie. Myslím, že to bude lepšie," vyškiera sa a ja nasucho preglgnem. Zmena plánu, ale nevadí.
Nepáči sa mi ako mení všetko na poslednú chvíľu. Ten človek je nevyspytateľný a to som si myslela že ho mám prekuknuteho. Chyba.
Keď vyjdeme pred hotel, tak nás tam čaká jeho auto. Musím proznať má veľmi dobrý vkus na autá. Otvorí mi dvere a ja nasadnem. On obíde auta a nastúpi tiež. Vyrazíme a mlčky sa vezieme.
Neviem čo to je na mne vidieť, ale som veľmi nervózna a potia sa mi dlane. Otočím hlavu na neho a on v tej istej chvíli tiež. Položí mi ruku na moju a s prstom mi ju hladí. Už nech sme tam.
Po asi pätnástich minútach cesty prídeme ku krásnemu modernému domu. Je síce menší ako Dariov alebo Enricov, ale páči sa mi. V okolí domu nie je nič, iba les a malé jazero. Ten hajzel ma dobrý vkus musím mu to uznať.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vyšiel z auta ako prvý, obišiel ho a otvoril mi dvere. Podal mi ruku a ja som ju prijala. Chytil ma za ruku a pomaly sme kráčali k jeho domu.
Interiér domu bol veľmi krásny. Steny vstupnej haly boli celé biele, tmavší nábytok a nejaké obrazy jej dodávali decentný vzhľad. Obývačka bol obrovská. V strede sa nachádzal Béžový gauč s kopou vankúšov a krb. Z obývačky sa išlo na poschodie do iných izieb. Prešli sme do vedľajšej miestnosti, v ktorej bola jedáleň a ďalšími dverami sme vošli do kuchyne. Kuchyňa bola tmavá v kombinácii s bledým drevom, s ostrovčekom a ešte jedným stolom. Presne takúto kuchyňu by som si predstavovala ja.
