Navždy sestrou mafiána

13.

Precitnem sa a keď otvorím oči pocítim chlad, ktorý sála zo zeme na ktorej ležím a bolesť hlavy. Nohy mám slabé, ale dokážem s nimi hýbať. Nachádzam sa vo vlhkej tmavej miestnosti, nie je tu žiadne svetlo, iba hrozny zápach. Snažím sa si spomenúť čo sa stalo, ako som sa sem dostala, ale nič sa mi nevybavuje. Vôbec nič!

,,Haló, je tu niekto?" kričím z plného hrdla, aby ma bolo počuť. Ešte niekoľkokrát zavolám, ale nikto sa neozýva.

Ľahnem si naspäť na studenú podlahu a začnem plakať. Mám strach, veľký strach. Čo ak mi niekto ublíži? Prečo ma vôbec niekto drží zavretú? Čo som komu spravila?

Po hodnej chvíli niekto odomkne zámku a otvoria sa dvere. Do miestnosti prenikne silné svetlo z vonka. Zatajím dych a počkám kým sa ozve osoba ktorá vošla do miestnosti.

,,Niekto sa už prebral, čo? Na tu máš jedlo, najedz sa. Neskôr sa spolu zabavíme," smeje sa cudzí muž a hodí mi k nohám misku s jedlom. Neviem ho dobre rozoznať, ani po hlase.

,,Prečo som tu? Čo som spravila? Pustite ma prosím," rozplačem sa.

,,Nie čo si ti spravila, ale čo tvoj brat nespravil. Keď bude tvoj brat spolupracovať, nikomu sa nič nestane, to však záleží na tom ako ťa má tvoj braček rád," vyškiera sa.

,,Nechajte si to svoje jedlo, nič nechcem," kopnem do misky a ona sa prevráti. Všetok obsah sa vyleje na podlahu. Rýchlymi krokmi ku mne podíde muž a streli mi facku, až mi odhodí hlavu. Opäť ma rozbolí hlava.

,,Ako myslíš, buď hladná," povie a odíde von.

V sekunde sa postavím a snažím sa otvoriť dvere, bohužiaľ je už zamknuté. Kričím o pomoc, ale všade je ticho. Udieram do dverí, až ma začnú bolieť ruky.

Čo sa stalo medzi nimi a bratom? Prečo si to musím odpykať ja? Mám strach čo bude keď sa muž opäť vráti. Bojím sa ho. Tá facka hrozne bolí, čoho je ešte schopný?

Nieviem koľko prešlo času, zahrkotali kľúče v známke a otvorili sa dvere.
,,Hýb sa suka, už sa ta neviem dočkať," začnem sa metať a vzpierať. Muž je silnejší ako ja, takže akákoľvek snaha mi nepomôže. Vzdám to a kráčam vedľa neho. Ona ma silno drží za lakeť a ťahá do ďalšej miestnosti. Je tam posteľ a muž ma na ňu hodí. Chlípne sa na mňa uškrnie a mňa napne. Viem čo chce spraviť.

,,Teraz ťa priviažeme o posteľ, neboj sa bude sa ti to páčiť," oblízne si pery.
,,Prosím nie, neubližujte mi, prosím," kričím na nich, ale oni mi priväzujú ruky a smejú sa. Rýchlym pohybom mi roztrhnúť tričko a odhodia za seba. Stiahnu mi kraťase a ja pred nimi ostanem iba v spodnej bielizni. Začnem plakať a opätovne ich prosiť aby ma nechali. Bez úspechu.

,,Tichučko," pošepká mi do ucha a oblizne mi ho. Začne mi jeho rukami putovať po tele a bolestivo mi stlačí prsník. Pokúša sa mi roztiahnuť nohy, ale ja ich stále držím spolu. Uštedrí mi facku a on využije moju nepozornosť a nohy mi roztvorí. Začne sa o mňa trieť svojou erekciou a rozopínať si nohavice. Z posledných síl sa snažím vzpierať, ale bez úspechu.

,,Najprv sa s tebou pohrám ja a potom ta prenechám ďalšiemu. Keď sa uvolníš bude sa ti to páčiť, sľubujem," stiahne si nohavice a v tom sa rozletia dvere a dnu vbehne Enrico. Okamžite spacifikuje oboch chlapov a podíde ku mne. Keď ma zazrie zračím mu v očiach ľútosť.

,,Už som tu, vezmem ťa odtiaľto preč," odviaže ma. ,,Môžeš chodiť?"

,,Áno," prikývnem a on cezo mňa prehodí deku z postele. Chytí ma za ruku a spolu utekáme po dlhej chodbe. Vyjdeme von a zazriem auto, ku ktorému pribehneme.

Nastúpim a potom aj Enrico. Naštartuje a auto sa pohne, v tej chvíli začnem nekontrolovateľne plakať. Enrico ma chytí za ruku.
,,Simona, všetko je v poriadku, už som s tebou a nič sa ti nestane. Ja ťa ochránim, to ti sľubujem," ukľudňuje ma.

,,Vezmeš ma za bratom?" smrknem a pozriem na neho.
,,Nie, nemôžem."
,,Prečo?" spýtam sa ho.
,,Pretože by sa mohli opäť vrátiť, lepšie bude keď sa spolu skryjeme, aspoň na pár dní a potom sa ozveme aj tvojmu bratovi," odvetí mi a ja mu prikývnem.

Možno má pravdu. Verím mu a viem že by mi nič nespravil. Keby chcel tak dávno by už mohol. Mal na to veľa príležitostí.

,,Dobre, kam ideme?" spojím si dlane a čakám na jeho odpoveď.

,,Na moje obľúbené miesto. Nikto o ňom nevie, tam budeš v bezpečí," povie a pridá plyn. V tichu sa vezieme a po niekoľkých hodinách prídeme do cieľa. V tej chvíli si vydýchnem a ukľudním sa.