Navždy sestrou mafiána

19.

,,Mali by sme si premyslieť ako budeme postupovať, dohodnúť sa ako pôjdeme ďalej," prehovorí Dario k Leonardovi.

,,Za pár dní je bál a zúčastnia sa ho vážený členovia mafiánskych rodín, vysokopostavených ľudí a politikov. Budú tam všetci ľudia, ktorý v Taliansku niečo znamenajú. Musí to byť niekto s veľkou mocou a obrovskými finančnými prostriedkami. Určite tam bude ten, ktorý nám všetkým škodí. Navrhujem, aby sme sa zúčastnili bálu a zistili kto to je. Pôjde s nami Vaša sestra, je žena a ak je to nejaký chlap, čo som si istý že je, pomôže nám. Zistí nejaké informácie a my možno prídeme na to kto je za tým," prehovorí k nám Leonardo.

,,Nie!" skríkne na neho Dario. ,,Moja sestra sa do toho nebude zapájať, neohrozím ju nikto z vás," pohľadí ma po vlasoch a stlačí mi ruku.

Vedela by som im v niečom takomto pomôcť? Nikdy som nebola na žiadnom bále ani neviem ako sa mám správať. Lenže ide tu o môjho brata. Je klamár, ale rodina si ma pomáhať. Možno v sebe skrývam malú mafiánku, ktorá ma možnosť sa prejaviť.

,,Spravím to," všetci na mňa pozrú s otvorenými ústami. ,,Pomôžem vám, aby ste zistili, kto je za tým,"  chytím za ruku Daria.

,,To ti nedovolím," zvolá Enrico. Prevrátim očami.
,,To nezáleží na tebe," odvrknem mu. Sklopí zrak, ale nič viac k tomu nepovie. Teraz mienke čas na to aby sa hral na hrdinu, mal možnosť a tú si pokašľal.

Vidím na Dariovi ako váha. Je to pre neho ťažké. Nechce ma ohroziť a ja som mu za to vďačná. Dáva mi tým najavo ako mu na mne záleží. Po hodnej chvíli prikývne.

,,Dobre, ale ak sa jej niečo stane, tak Vás všetkých postrielam," príjme Dario Leonardov návrh.

,,Tak sme dohodnutí, radosť s vami jednať," vyškiera sa Enricov otec a podáva bratovi ruku. Ten mu stisk ruky opätuje.

Premýšľam čo bude teraz ďalej. Či to bol vôbec dobrý nápad, správne riešenie. Bohužiaľ teraz je už neskoro. Nedá sa zmeniť rozhodnutie a ja sprostá som im to navrhla. Keď sa niečo poserie budem navine ja.

,,Ak už nemáte k tomu čo povedať, odchádzame," prehovorí Dario a pomaly kráča k dverám. Ja ho nasledujem.

,,Môžem s tebou nachvíľu hovoriť Simona?" Postaví sa predo mňa Enrico.
Dario sa zarazí a preskakuje medzi nami očami. Je vidieť že je prekvapený, že nechápe čo sa deje, ale je len otázka času kedy mu to docvakne. Kedy príde na to čo sa medzi mnou a Enricom stalo.

,,Nemáte si čo povedať. Simona odchádzame," skočí mu do rečí Dario.
Nemám rada keď niekto za mňa rozhoduje a to ma donútilo zmeniť moje rozhodnutie. Si si na vine Dario. Neustále ma komanduje a to mi vadí.
,,Máš minútu."
Prejdeme do vedľajšej miestnosti.

Čudujem sa že som suhlasila s jeho návrhom porozprávať sa. Niečo ma však donútilo dátumu šancu
.
,,Nechcem aby si do toho išla. Nevieš čo ťa čaká, aká je mafia a aký sú tí ľudia, ktorí sa zúčastnia bálu. Je to nebezpečné a ja nemôžem dovoliť, aby si tam išla, aby si ohrozovala svoj život," dopovie a chce pokračovať ďalej, ale ja mu položím prst na ústa a zastavím ho.

V tej chvíli mnou prejde elektrický prúd a vybavia sa mi všetky tie krásne spomienky, ktoré sme spolu prežili. Opäť sa vráti do dní naspäť, keď som bola šťastná. Nakoniec sa precitnem a vrátim sa do reality.

,,Je mi jedno čo chceš alebo nechceš. Ja som sa takto rozhodla a ty to musíš rešpektovať, či sa ti ti páči alebo nie. Vážim si to, že ti na mne záleží, že si robíš starosti, ale nezabrániš mi v tom," pozriem na neho a on mi v očiach vyčíta, že moje rozhodnutie nezmení. Táto vec medzi nimi zasiahne aj mňa a keď môžem spraviť niečo pre nich, tak do toho idem.

,,Ľúbim ťa a nechcem o teba prísť," vyzná sa mi.
,,Už si o mňa prišiel," strhne sa a ja cítim, že ho to ranilo. Musela som mu to povedať. Musela som to spraviť. Viem že ho aj ja ľúbim, ale takto to bude najlepšie. Aj tak spolu nebudeme môcť byť. Sme rozdielne mafie, ktoré sa nemôžu spojiť. Veď aj jeho otec sa k tomu vyjadril a on by s našim vzťahom nesúhlasil. V mafii je pravidlo 'don rozhoduje' a mi by sme s jeho otcom nepohli.

Zalesknú sa mu oči a ja viem že drží slzy na krajíčku. Viem to preto, lebo ja robím to isté.
Naposledy ho objímem. Opriem si hlavu o jeho hruď a zašepkám, tak aby ma nepočul.
,,Aj ja ťa ľúbim."

Otočím sa a odídem od neho. Plačem a nemôžem zastaviť slzy, ktoré mi nekontrolovateľne tečú po tvári.
Dario ma čaká pri aute a keď ma zbadá zrazí sa. Ja na neho pozriem a kývnem hlavou aby to nechal tak. Pochopí to a nič sa nepýta. Teraz potrebujem byt sama.

Prídem domov a ľahnem si do postele. Musím to zo seba dostať. Časom tá bolesť pominie, ale ako dlho to bude tvrať, to neviem.