Navždy sestrou mafiána

37.

Prešli štyri týždne odkedy ma prepustili z nemocnice. Enrica som vtedy videla naposledy. Rozmýšľala som, či mu to mám povedať alebo nie.

Jeho otec v ten deň rozhodol, že naše spojenectvo je skončené a každý ideme vlastnou cestou. Nikdy si naše mafie nebudú podkopávať kolená a budeme sa jeden druhému vyhýbať. Dario s ním úplne súhlasil, aj keď vedel, že som tehotná a čakám Enricovo dieťa. Neviem, či to bola z jeho strany dobrá voľba, či bol rád, že sa o tom Enrico nedozvedel, ale nechala som to tak. Neskôr som si však uvedomila, že voči Enricovi to nebolo správne. Enrico s rodinu odišli naspäť do svojej časti Talianska a ja som nemala možnosť mu o tom povedať. Nevie o tom, že bude otec, že sa mu narodí buď syn alebo dcéra. Jeho otec je don a u nich rozhoduje iba on. Viem, že on by na to nikdy nepristúpil. Za tých pár mesiacov v tejto krajine a v ich životoch som sa o tom utvrdila.

Dnes mám kontrolu u lekárky, ale Dario nemohol so mnou ísť. Išla som s Paulom a ďalšími dvoma ochrankármi.

Nechcela som, aby boli som mnou v čakárni, tak som ich poslala preč.

Samozrejme pre moju bezpečnosť nešli príliš ďaleko, ale aspoň taký osobný priestor mi stačil.

,,Slečna Hronská," vyšla z dverí doktorka a zavolala ma.

Dario chce aby sa o mňa starali len tí najlepší lekári, preto som musela zmeniť aj gynekologičku. Vraj chce pre mňa a svojho synovca to najlepšie. Ešte neviem čo to bude, ale on stále hovorí o ňom ako o chlapcovi. Páči sa mi s ním kvôli tomu doťahovať.

,,Ukážte sa nám, ako ste vyrástli. Ľahnite si prosím sem a urobíme Vám sono Vášho dieťatka. Naposledy bol plod nie celkom zreteľný, ale dnes budeme vidieť omnoho viac. Pripravená?" spýta sa ma doktorka a zaškerí sa na mňa.

Začne mi sondou blúdiť po brušku a zatvárila sa veľmi prekvapene. Vôbec sa mi to nepáči, ani to čo povie. Popravde mám z toho neskutočný strach.

,,Takže, vidíte tieto dve bijúce bodky?" povie a ja jej iba prikývnem. Mám pocit, že to čo povie sa mi vôbec nebude páčiť.

,,Tak to znamená, že nečakáte bábätko, ale bábätka. Gratulujem budete mať dvojičky. Otecko sa tejto novinke určite poteší. Ak beriete všetky vitamíny ako Vám v nemocnici hovorili, tak vaše tehotenstvo bude prebiehať v poriadku. Keďže čakáte dvojičky budú vaše kontroly častejšie ako pri jednom bábätku, ale to by nemal byť problém. Vyvarujte sa rôznym veciam čo sa týka jedla a taktiež nesmiete vycestovať mimo krajinu," je mi nevoľno a ťažko sa mi dýcha. Ja a dvojičky? Keď som sama?

Poďakujem sa doktorke a vyjdem z ambulancie sadnem si na najbližšiu voľnú stoličku a začnem nekontrolovateľne plakať.

Slzy sa mi rynú z očí a ja ich neviem zastaviť. Popravde ani nechcem.

Po hodnej chvíli si uvedomím, že my niekto tieni. Zdvihnem zrak na osobu, ktorá stojí predomnou a nie je tam nik iny ako Leonardo Moretti. Čo tu dopekla robí Enricov otec?

,,Dobrý deň slečna Simona, dávno sme sa nevideli," prehovorí hlbokým hlasom.

,,Dobrý deň,"odvetím mu nepríčetným pohľadom.

,,Môžem si sadnúť?" ukáže na stoličku vedľa mojej a ja mu prikývnem. Snažím sa upokojiť.

Pomaly sa usádza, akoby ho každý jeden pohyb bolel. Pozerá na mňa a nič nevraví. Prečo ešte nič nehovorí? Skloní hlavu k mojim rukám a vtedy si uvedomím, že prečo.

Zvieram v nich tehotenskú knižku. Zahľadím sa mu do očí, ale nevydám ani hláska. V hrdle mi navrela hrča až som nevedela prehltnúť.

,,Gratulujem," usmeje sa na mňa. Vtedy do mňa ako keby vošiel všetok jed. Nestarám sa kto to je, je mi to jedno. Tehotnej ženy sa hádam nedotkne.

,,Ďakujem. Aj ja Vám bude z Vás dvojnásobný dedko," flochnem na neho a opäť sa rozplačem.

Zasrané tehotenské hormóny, už mi lezú na nervy. Buď plačem alebo sa hnevám, buď som hladná alebo sa mi chce zvracať. Zarazím sa a uvedomím si, že som zobrala slovo veľkému donovi.

,,Myslíte si, že vám uverím to, že čakáte dieťa s mojím synom? Teda deti?" oborí sa na mňa a myslí si, že sa ho zľaknem. Takú radosť mu neurobím. S tehotnou ženou sa nezahrava.

,,Úprimne mi je jedno, či mi uveríte alebo nie. Ja svoje deti vychovám aj bez Vášho zvolenia. Aj bez ich otca. Nebudem od Vás žiadať nič navyše a je len na Vás, či sa to Enrico dozvie. Ja mu to nepoviem. Neviem o ňom nič a ani sa teraz nepotrebujem zaťažovať niečím ďalším. Viem, že mi môj brat pomôže, ak nechcete aby to Enrico vedel nech sa páči. Vy ste don a ten o všetkom rozhoduje," pľuvnem mu do ksichtu tieto kruté slová, ale ku mne si nikto nebude dovoľovať, ani nejaký posratý mafián. Odvrátim od neho pohľad a zahľadím sa do diaľky.

,,Prekvapili ste ma slečna, nikdy by som nebol povedal, že si ku mne niekto niečo dovolí. Ste prvá, ktorá sa o to pokúsila a dúfam, že aj posledná. Máte niečo z povahy vášho otca, konkrétne jeho bojovnosť a odvahu. Ukázali ste ju vtedy, keď ste sa postavili Siljanovi a ukazujete ju aj teraz. Vážim si vaše slová a aj to, že necháte na mňa, čo bude nasledovať ďalej. Dúfam, že deti budú také isté ako ich matka," postaví sa a ja tiež.

,,Keďže majú aj Vašu krv, tak určite budú," nenechám ho aby mi odpovedal a otočím sa mu chrbtom. Kráčam smerom von z budovy a sama neviem čo ma čaká.

Jedno viem určite, že pre svoje deti budem tou najlepšiu matkou na svete. Takou istou ako bola moja mama, ktorá mi dokázala nahradiť aj otca.

Prešla som k autu a nasadla som doň. Myslím si, že Dario sa poteší, len mi je ľúto, že tieto veci som mnou nezdieľa otec mojich detí.

Už sa teším ako to poviem Alici, tá bude určite skákať dva metre do výšky.