Simona je obyčajné, úprimné a milé dievča, ktorému zomrela mama a ostala sama. Zistenie, že má brata je šok aj radosť zároveň. Čo sa stane, keď je brat mafián?
A čo sa stane, keď sa zamiluje do najväčšieho nepriateľa svojho brata?
Príbeh dvoch ľudí...
Prešli skoro tri mesiace a bábätka rastú ako z vody. Bruško sa mi už guľatí a vždy keď si ho pohľadím spomeniem si na neho. Ktovie aký by bol otec, ako by sa správal k našim deťom, aký by bol manžel? Chcela by som to zažiť a vychovávať deti s ním. Nie je to možné.
Nevidela som ho odvtedy, odkedy som bola v tej nemocnici a dala by som čokoľvek za to, aby som ho posledný krát pohľadila a pobozkala. Myslím si, že keby sa tu teraz objavil, nevydržala by som to a povedala mu pravdu. Pravdu, že čakám jeho deti.
Občas sa vraciam v spomienkach späť a ľutujem, že som mu to neoznámila. Že som bola zbabelá a pripravila tak svoje deti o ich otca.
Po chvíli zase myslím na to, že by nikdy nemohli byť vychovávaní v úplnej rodine, kvôli hlúpym mafiánskym zákonom.
Zleziem z postele a dám si rýchlu sprchu. Nemám rada makeup, takže keď nemusím nedám si ho. Obliekla som si jednoduché roztrhané rifľové kraťase na traky a pásikavý pulóver. Vonku nie je chladno, takže som zvolila oblečenie, v ktorom sa budem cítiť príjemne a pohodlne.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dosť som hladná, ako vždy, tak zbehnem do kuchyne sa najesť. Dario odišiel na pár dní do Španielska, kvôli nejakým obchodom. Nepýtala som sa akým, popravde radšej to ani nechcem vedieť. Som rada, že zvládam tento mafiánsky kolobeh, tých ochrankárov a určité obmedzenia spojené s bezpečnosťou mojou a mojich detí.
,,Dobré ráno Gulia, ako ste sa vyspala?" vbehnem do kuchyne a pozdravím našu slúžku. Objímem ju a ona mi objatie opätuje.
Väčšinou ju stretávam ráno v kuchyni a niekedy aj cez deň, ale jej najčastejšie miesto, kde sa vidíme je kuchyňa. Vďaka nej všetko klape ako hodinky, celá domácnosť.
Určite by z nej bola skvelá mama, ale nie vždy sa stane to čo chceme. Bohužiaľ deti mať nemohla a ja sa k nej správam ako keby bola mojou mamou. Rozprávala som sa o tom s ňou a ona ma tiež berie ako svoju dcéru. Dokážem sa s ňou porozprávať o všetkom a z časti mi nahrádza Alicu.
S Alicou sme si spolu volali a dohodli sme sa, že ma príde pozrieť, nakoľko pre mňa nie je bezpečné cestovať. Doktorka ma často monitoruje a aj moje bábätká.
Sadla som si za stôl a ona predo mňa položila tanier s raňajkami.
,,Ďakujem, zbožňujem palacinky s ovocím a ty ich vieš pripraviť najlepšie. Bábätka ti ďakujú," zachechtám sa aj s Guliou.
S radosťou sa pustím do jedla a keď mám takmer dojedené začujem z chodby nejaké hlasné zvuky. Položím príbory a kráčam na chodbu. Postavím sa do haly a pozerám sa do tých azúrových očí, ktoré som nevidela celé mesiace. Zadýchane na mňa pozrie a spýta sa otázku ktorá ma prekvapí.
,,Je to pravda?" zvolá a ja si uvedomím, že sa mi pozerá na brucho. Vie to a teraz neviem, či má z toho radosť alebo nie.
Z jeho výrazu to neviem vyčítať.
Enrico
Už su to takmer tri mesiace. Už takmer tri mesiace som hlavným bossom kalábrijskej mafie. Každý ma počúva a spĺňa moje príkazy. Nikto sa neopováži mi protirečiť a správajú sa ku mne presne, tak ako predtým k otcovi a to s úctou. Niektorý su podstatne starší, ale na veku nezáleží.
Otec je na tom horšie. Je na morfínu, aby mu utlmilo jeho bolesti, ktoré mu spôsobuje jeho choroba. Odmietol liečbu a už len čaká na koniec. Je hrdý ako každý jeden mafián.
Idem po chodbe k jeho izbe a chcem ho navštíviť ako každý deň odkedy leží. Čím častejšie k nemu chodím, tým viac sa otec ku mne správa milšie, ale stále mu vidím na tvári, že ma tajomstvo, ktoré ho ťaží a mne ho nepovedal. Párkrát som sa ho na to pýtal, ale zakaždým to zahovoril.
Zaklopem na dvere a vstúpim do izby. Leží na posteli a číta si noviny. Klasika.
,,Ahoj otec, ako sa dnes cítiš?" zdvorilo mu položím otázku a čakám na ňu odpoveď. Je ticho a neodpovedá, teraz neviem či z tých bolestí, ktoré má alebo z toho, že sa na mňa kvôli niečomu hnevá.
,,Mám rakovinu synak, tak každý deň nahovno," zagáni na mňa a mne preletí hlavou, že to bola vážne nahovno otázka.
Keďže každý deň za ním chodím, tak mu vždy hovorím, čo je nové v našej mafii, informácie, ktoré ho zaujímajú a práca, ktorej sa vzdal v môj prospech kvôli hlúpej chorobe.
,,Mali sme mimoriadnu schôdzu pre nekvalitný kokaín, ktorý nám dodali, ale už všetko vyriešili a chlapy vedia čo majú robiť," podídem k nemu bližšie a sadnem si na posteľ. Dnes sa otec tvári mimoriadne hrozne.
,,Vieš Enrico, už dlhšiu dobu ti tajím jednu vec, ktorú som ti mal povedať dávno. Spravil som veľkú chybu že som ti to zatajoval a keďže cítim, že môj koniec sa blíži, musím ti to prezradiť," zhlboka sa nadýchne akoby sa chystal na niečo veľmi vážne.
,,Simona je tehotná a čaká tvoje dieťa. Viem to už niekoľko mesiacov, pretože som ju stretol v nemocnici a viem aj prečo ti nepovedala, že budeš otcom," šokovane na neho zazerám a nemám slov. Veľký mafiánsky boss stratil slová.
,,Prečo si mi to nepovedal skôr? Prečo si myslíš, že mi to nepovedala? Nemala na to právo, ja som mal byť prvý, kto sa to má dozvedieť," cítim bolesť na hrudi, ale zároveň radosť z toho, že budem otcom a matkou môjho dieťaťa bude žena, ktorú milujem.
,,Simona si rovnako ako ti dobre uvedomovala naše pravidlá a nikdy by mi neprotirečila. Vedela čo sa v našej rodine smie a čo nie a ja som ako don na tom vždy trval. Ty si nový don, hlavný boss a máš právo začať riadiť našu rodinu, tak ako chceš ty. Nikto ti nesmie odporovať a musia ťa plne rešpektovať," povedal otec, ale pomalšie, pretože som na ňom videl, že má bolesti.
Tuším, čo chce tým otec naznačiť, ale skutočne chcem porušovať naše pravidlá a to k čomu všetkému som bol od mala vedení? Naozaj mi otec naznačil aby som išiel za Simonou?
Ona mi za to všetko stojí a pre ňu a naše deti urobím maximum. Nevzdám sa ich. Dlho som bol ticho. Prežíval zo dňa na deň bez nej, ale už to tak ďalej nebude. Získam ju späť a budem dobrý manžel a aj otec.
,,Musím ísť za ňou otec. Ďakujem ti, že si mi dovolil byť šťastný. Nikdy ti to nezabudnem," postavím sa z postele a rozbehnem sa k dverám.
,,Chcem, aby si prežíval rovnaké šťastie ako ja s tvojou matkou," zvolá a ja pokračujem ďalej.
Musím sa dostať k nej za každú cenu.
,,Paulo, zavolaj nech mi pripravia súkromné lietadlo, za hodinu odlietam. Postaraj sa o otca. Budem si musieť niečo vybaviť a neviem ako dlho mi to bude trvať," prikážem mu a on mi prikývne hlavou.
Vezmem si veci, nasadnem do auta a vyštartujem na letisko. Už ma nikto nezastaví. Už som pevne rozhodnutí čo spravím. Budem bojovať o svoje deti a o ženu, ktorú milujem. Len dúfam, že ma Simona stále miluje tak, ako ja ju.
