Navždy sestrou mafiána

40.

Rozrazil dvere a ja som vedela, že mu to niekto povedal. Ale kto by to bol? Vedeli o tom len naši ľudia a tí mali prísny zákaz o tom s niekým hovoriť. Keby sa to od nich niekto dozvedel, zomreli by a oni nie sú takí hlúpy, aby porušili bratov rozkaz.

Odrazu si niečo uvedomím. Vedel to ešte jeho otec. Ale prečo mu to povedal až teraz?

,,Tak pýtam sa ťa, je to pravda?" podišiel ku mne až som na svojej tvári cítila jeho dych. Z jeho tela sálala tá vôňa, ktorú tak zbožňujem.

,,Kto ti to povedal?" chcem to vedieť, pretože to už dlhšie nevydržím.

,,Bol to otec, ale teraz sa ťa znovu pýtam, je to pravda? Budem otcom?" zvreskne až sa ku mne pohne moja ochranka.

Zastavím ich zdvihnutím ruky, pretože nechcem aby sa začala prestrelka, ktorá je v ich životoch bežná. Nechcem, aby moje deti prišli o svojho otca skôr, ako ho mohli vidieť.

,,Je to pravda Enrico, som tehotná a čakám tvoje deti," odpoviem mu na jeho otázku ako chcel.

Z jeho postoja neviem čo očakávať. Zhlboka dýcha a preskakuje očami z mojej tváre na moje brucho. Je to už na mne poznať, že som tehotná, takže aj tak by si to na mne všimol. Má plné právo to vedieť a mala som mu to povedať oveľa skôr. Teraz cítim obrovské výčitky svedomia.

Začnem nekontrolovateľne vzlykať a on ma objíme. Hladí ma po chrbte a ja si jeho prítomnosť veľmi užívam. Na tento okamih nechcem zabudnúť dokonca svojho života. Nechcem aby to skončili, ale musím to zastaviť. Nie je iného východiska.

Snažím sa dostať z jeho zovretia, ale on ma tak pevne drží, že to nedokážem. Zviera ma a nechce ma pustiť.

,,Láska neodháňaj ma od seba. Chcem byť s tebou a ver či never stále ťa milujem, rovnako ako naposledy a nikdy neprestanem. Dovoľ mi byť s tebou a našimi deťmi. Miluješ ma?" šepká mi do ucha tieto krásne slová, z ktorých sa priam rozpúšťam.

Využijem jeho krátku nepozornosť a odtrhnem sa od neho, aby som medzi nami vytvorila priestor.

,,Ty vieš že to nie je možné, vieš z akej mafie pochádzaš a don to nikdy nedovolí. Jemu nesmieš odporovať, musíš spraviť čo chce, aj keď sa ti to nepáči," tečú mi slzy po lícach a pritom hovorím tieto slová.

,,Áno viem a viem to veľmi dobre. Preto keď niekto spochybní donove slová zomrie. Znova sa ťa pýtam, miluješ ma?" opäť príde ku mne a zľahka sa dotkne mojej tváre, aby mi zotrel slzy na nej.

Samozrejme že ho milujem, nikdy by som na neho nedokázala zabudnúť. Práveže si myslím, že moja láska je silnejšia, ako bola naposledy.

,,Milujem ťa a ty to vieš, prečo mi tak ubližuješ? Prečo mi pripomínaš to, že je o našom osude dávno rozhodnuté?" zvýšim na neho hlas a opriem si čelo o jeho rameno. Nedokážem sa od neho odtrhnúť, snažím sa nájsť nejakú silu, ale nechcem sa od neho vzdialiť.

,,Pretože ja som don a čo poviem to musia ostatní urobiť. Keď poviem, že si ťa vezmem za manželku, tak si ťa vezmem a nikto mi to nemôže zakázať, preto záleží už len na tebe či sa staneš mojou ženou," zastaví sa mi dych a vstrebávam slová, ktoré povedal. On je don? Ako sa to stalo?

Nemôžem uveriť, že niečo také vyšlo z jeho úst, ale je to reálne? Môžem si ho vziať za manžela?

,,Odpovedz mi prosím, pretože to ticho ma zabíja," nadvihne mi bradu dvoma prstami tak, aby som videla priamo do jeho očí.

,,Áno vezmem si ťa, ak to váš don dovolí," zavtipkujem a hneď pocítim obrovskú radosť a šťastie z tohto všetkého čo sa udialo.

Pobozká ma nežne, ale zablúdi jazykom do mojich úst a zľahka sa s ním hrá. Jemne ma jednou rukou hladí po mojom vypuklom brušku a druhou si ma pritiahne bližšie k telu. Ten dotyk mi pripomenie všetko čo sa stalo. Nikdy neoľutujem, čím všetkým sme si museli prejsť, pretože sme sa dostali tam, kde sme teraz a budeme pokračovať v tom najkrajšom a najúžasnejšom živote aký si sami vytvoríme.

A v tejto chvíli viem, že tento muž mi ho urobím tým najlepším.

Takže posledná časť😍
Už len epilóg a tento príbeh skončí❤️
Snáď Vás koniec príbehu poteší 😘