Navždy sestrou mafiána

8.

Na druhý deň som vstala a vybrala sa na raňajky. Snáď na nich stretnem aj Daria. Potrebovala by som od neho láskavosť.
Vyjdem na terasu a v tom ho zazriem.

,,Dobré ráno, ako si sa vyspal?" spýtam sa ho s úsmevom na perách. On mi úsmev opätuje.
,,Dobré ráno, výborne. A ty?"
,,Videl si tú posteľ čo mám v izbe? V nej je nemožné sa zle vyspať," prikývne a vloží si do úst kúsok ovocia.
,,Daj si niečo na raňajky. Maria toho pripravila veľa," ukáže na stôľ a mne takmer vybehnú oči z jamiek. Wau, čo ma chcú vykŕmiť?
,,Ďakujem, ale to si nemusel. Bola by som so dala aj obyčajné hrianky s maslom," sadnem si k stolu a naložím si vločky s ovocím a jogurtom. Je úžasné ako sa Dario o mňa stará, konečne mám pocit, že som neni sama.

,,To je v poriadku. Chcel by som, aby sme dnes večer vybehli do môjho klubu na drink. Čo na to povieš?" navrhne a ja sa veľmi poteším.
,,Veľmi rada s tebou pôjdem. Nevedela som, že máš klub," odvetím.
,,Mám niekoľko klubov a ten, do ktorého pôjdeme patrí medzi tie väčšie. Vyrazili by sme o ôsmej. Obleč si nejaké večerné šaty, výber si nejaké zo šatníka." Samozrejme je z čoho vyberať, poviem si sama pre seba.

,,Áno, len som chcela ešte doobeda vybehnúť do mesta. Požičal by si mi auto?" pozriem sa na neho s prosbou v očiach.
,,Môže ťa vziať Antonio, myslím si, že by to bolo najlepšie, nakoľko to tu moc nepoznáš. Povedz čo potrebuješ nakúpiť a on ťa tam vezme. Ak by to mal byť problém, tak si vezmi jedno z aút čo sú v garáži. Antonio ti ukáže kde je garáž," povie.

,,Jedno z aút? Koľko ich máš?" vyzvedám.
,,Dvadsať." Čože? To si zo mňa robí žarty.
,,Dvadsať?" vyvalím na neho oči.
,,Áno, mám rád autá, ako hovorím, môžeš si vybrať aké budeš chcieť. Garáž je po pravej strane príjazdovej cesty. Kľúče sú v skrinke v garáži," odvetí s pokojom v hlase. Nikdy v živote som nevidela toľko aút po kope. Je lákavé sa ísť na to pozrieť a previesť sa, ale šofér bude lepšia voľba.

,,Myslím, že asi využijem služby tvojho šoféra. To bude lepšie."
,,V poriadku," postaví sa od stola. ,,Takže sa vidíme večer, ešte mám nejakú prácu, pekný deň," otočí sa a stratí sa v dome.

V pokoji dojem svoje raňajky a prejdem za Gullietou.
,,Mohli by ste prosím ohlásiť Antonia? Dario povedal, že ma vezme do mesta," prehovorím k nej.
,,Samozrejme, poviem mu nech sa pripraví a za päť minút Vás bude čakať pred vchodom."
,,Ďakujem, vybehnem si ešte pre nejaké veci do svojej izby a potom prídem," poďakujem sa jej a zbehnem do svojej izby pre tašku a telefón.

Keď mám všetky veci prejdem k vchodovým dverám, kde ma už čaká Antonio. Podídem k autu a Antonio mi otvorí dvere. Počkám kým nasadne aj on a auto vyrazí.
,,Kam to bude slečna?" spýta sa ma hladiac do spätného zrkadla.
,,Chcela by som kúpiť nejaké suveníry pre moju priateľku. Vedeli by ste ma vziať niekam, kde je väčší výber?" hľadím na neho.
,,Samozrejme," odvetí a pridá plyn.

Potom sa už mlčky vezieme do mesta. Sledujem krajinu okolo seba a neviem sa vynadívať. Cítim sa ako v raji.