Navždy sestrou mafiána

33.

Enrico

Keď sme prišli ma miesto stála tam väčšia brána. Všade ticho a pokoj odtrhnuté od civilizácie, ideálne miesto na ukrývanie.

Zastali sme kúsok od tej brány, ktorú zvonka strážili nejaký chlapy. Dostali sme sa bližšie a oboch  sme och zneškodnili.

Tipoval by som že to tu bude viac strážené, keďže je to tiché miesto a myslím si, že účelom bolo, aby sa o ňom nikto nedozvedel.

Kráčali sme menšou cestou k veľkému domu, ktorý bol tiež z vonka strážený. Bolo tam asi šesť mužov. Nastavili sme si tlmiče na zbraň, aby nebolo počuť výstrel. Zbytočne by sme upútali pozornosť ďaľších mužov. Zamierili sme s Dariom a všetkých sme ich postrieľali.

Prešli sme do domu a vo stupnej hale bolo tiež zopár chlapov. Teda dom bol oproti vonkajšku viac chránený.
Rozbehli sme sa k ním a skôr ako stihli vybrať zbrane zneškodnili sme ich s nožmi.
Najlepšie sa zbaviť útočníka je použiť nôž, nakoľko je veľmi tichý a neupúta pozornosť ďalšej ochranky.

Skúšali sme každé jedny dvere aby sme zistili kto sa tu nachádza. Komu patrí tento dom. Vošli sme do pracovne a podišli k počítaču.

,,Dario, pozri sa čo je v tom počítači a zisti komu patrí," zašepkal som mu a on sa hneď k nemu rozbehol. Nazrel som aj ja na neho a sledoval ako myšou chodí po stole. Nemá rád, keď mu niekto rozkazuje, ale teraz neváhal ani sekundu a poslúchol ma.

,,Pozri súbor s tvojím menom, otvor ho," prikázal som mu a aj tak urobil.

,,Sú v ňom všetky naše zásielky a termíny, obsah kontajneru. Komu tento počítač patrí, vie o nás všetko," hovoril hľadiac do počítača.

Pozeral som sa po miestnosti, aby som získal informácie o majiteľovi domu a zazrel dámsku kabelku. Prišiel som k nej a otvoril ju. To čo som zazrel mi vzalo všetok dych z pľúc. Nebol som schopný žiadneho slova. Chvíľu mi trvalo, kým som to spracoval.

,,Dario, pozri sa," podávam mu doklady, ktoré sa nachádzali v kabelke so zhrozený výrazom tváre. Natiahne ruku a vezme mi ich z ruky. Pozrie na mňa potom na papiere a zase na mňa. Nie je schopný slova, tak ako aj ja.

,,Do riti, Enrico, to je Simonine. Musíme ju nájsť. Keď je tu jej kabelka, tak tento dom patrí Siljanovi, to on je za tým všetkým," treskol do stola, až nadskočil počítač.
Zrazu sme započuli dámsky krik, krik ktorý je spôsobený bolesťou. Stuhla mi krv v žilách a myslel som len na to najhoršie.

,,Je tu, musíme ju nájsť," rozbehli sme sa k dverám a otvorili ich. Hluk ustal a mi sme nevedeli, ktorým smerom máme ísť.

Pozerali sme po miestnosti a rozhodli sme sa, že pôjdeme ďalej chodbou. Na konci chodby sa otvorili dvere a v nich stál Siljan. Všimol si nás a hneď začala streľba. Schovali sme za najbližšie dvere, aby nás nezasiahla guľka. Upútala ďaľších jeho chlapov a náboje okolo nás len tak lietali.

,,Potrebujeme sa dostať dole, určite to bola Simona, kto vrieskal. Niečo sa tam dole deje. Bojím sa, že jej tam ubližujú, musíme sa tam dostať čo najskôr, aby nebolo neskoro," zhrozene na mňa pozrel až celý zbledol. Kýval hlavou na znak súhlasu.
,,Ak jej niečo spravia, tak ich všetkých pozabíjam, to sľubujem," hnevá sa. Výraz v neho tvári znamená, že svoj sľub aj dodrží.
Verím mu viem, že to spraví, viem to preto lebo ja urobím to isté. Ak jej Siljan ublíži, zabijem ho. Lenže nie hneď, ale postupne ho budem mučiť niekoľko hodín, až bude ľutovať, že si s rodom Moretti niečo začal. Že nám spôsobil problémy a kvôli nemu zomrelo mnoho ďaľších ľudí.

,,Počkáme kým začnú nabíjať a potom začneme strieľať mi. Presuniem sa ďalej dopredu, k tým ďalším dverám. Odtiaľ budem mať perfektný výhľad na Siljana. Ten potkan musí čím skôr zomrieť," kývne Dario hlavou a streľba utíchne. Uvedomím si, že teraz mám perfektnú príležitosť, posunúť sa vpred.

V tom momente začne Dario a všetci naši chlapy kryciu streľbu a ja sa pohnem vpred.
Schovám sa za dvere, namierim na Siljana a strelím.

Započujem výkrik, takže viem, že som ho trafil. Na prvý zásah, môj otec bude určite pyšný. Namieril ešte na ďaľších troch a oboch ich zasiahnem. Po chvíli streľba utíchne a mi prejdeme dopredu.

Na zemi leží mnoho chlapov v kalužiach krvy a Siljan je opretý o stenu. Drží si brucho a rana na ňom mu veľmi krváca.

,,Mohol si čušať doma v Bulharsku, ale nie ty si sa musel srať do našich kšeftov. Teraz zaplatíš za všetko čo si spôsobil," kráčam k nemu a mierim na neho zbraňov. On sa vyškiera a mi nechápeme prečo.

,,Bol by mi plán vyšiel keby sa mi vaša sestra nesrala do cesty. Ja tu ležím v krvy, ale ver mi ze Simona je na tom horšie. Nechal som ju v rukách Borisa a ten nemá zľut.....," nestihne dopovedať, načiahnem ruku a zasiahnem ho rovno do hlavy.

,,Dario musíme sa k nej dostať čo najskôr. Viem kto je ten človek a bojím sa, že už ideme neskoro," ukážem hlavou smerom k dverám, ktorými vyšiel Siljan a bežíme dolu schodmi za zvukom hlasov.

Otvoríme dvere a pohľad, ktorý sa nám naskytne je bolestný. On s nožom v ruke, ona na stoličke a pod ňou krv. Z tváre jej kričí bolesť a tvár ma zmáčanú od sĺz. Jej výraz tváre ma ničí viac, ako čokoľvek na svete....