Angel Imperium *pozastavené na neurčito*

Kapitola 12. Put the pieces together

Ahoooooooooj! Áno, áno zase meškám, ale teraz je taký hektický čas, že už sa v tom pomaly strácam. :D
Tak dúfam, že ste na A.I. úplne nezabudli, a ak hej, tu máte pripomínajúcu kapitolu ;)
Užite si to, a dúfam, že sa bude páčiť!

PS: S tým obrázkom som sa dosť natrapila tak dúfam, že Vám poslúži :))

"Vitajte späť, drahí anjeli!"

S takýmito slovami nás privítala učiteľka Ludstva. Všetci anjeli práve došli zo Zeme, takže tu bol veľký chaos a hluk. Ako som si prerážala cestu pomedzi vzrušeným davom rozprávajúcím si zážitky, započula som ako na mňa niekto volá. Otočila som sa a stretla som sa s vysmiatou Choko. Objala ma na znak pozdravenia, a ja som jej objatie pevne vrátila. "Tak, ako bolo na Zemi?" Spýtala som sa. "Úžasne! Neuveríš koho mi pridelili!" Zakričala, a ja som jej jemne naznačila, že sa má stíšit. "Och prepáč,"zasmiala sa a pokračovala "takže, dostala som také jedno veľmi zlaté dievčatko. Teraz je na prázdninách u svojich starých rodičov, ktorý sú naozaj veľmi milí a je vidieť, že ju milujú. Celý čas čo som tam bola sa s ňou hrali, spievali pesničky, piekli... Skrátka, perfektný starí rodičia." Jej oči žiarili šťastím, nebolo pochýb, že bola nadšená. "Tak to som rada, že máš takúto skvelú rodinu," odmlčala som sa "a ako sa volá to dievčatko?" Zvedavo som sa spýtala. "Lumen." Hneď odpovedala, a na chvíľu sa zahľadela inam, príjemný úsmev jej hral na perách. "A čo ty? Akého človeka tebe pridelili?" Nazrela mi so vzrušením do očí. Zhlboka som sa nadýchla, a rukou si nervózne prehrabla vlasy. "No, vieš mne pridelili takého chalana, teda muža, má asi okolo 18." Neisto som hovorila a dúfala, že jej tento opis postačí. "A aký je?" Nedala sa Choko. "On je, je.. zaujímavý a.. dobrodružný." Zťažka som hľadala slová, ale nahodila som úsmev aby to bolo vieruhodné. "Naozaj? Tak to znie, že s ním sa v budúcnosti nudiť nebudeš." Povedala a spoločne sme sa zasmiali. "To určite nie," pritvrdila som" .. ak nás ešte niaka budúcnosť čaká." Koniec vety som zašepkala pre seba, tak aby to nemohla Choko počuť.

Chcela som vyjsť na chodbu, keď ma pri východe zastavil učiteľkin hlas. "Arienne?" "Prosím?" Pozrela som na ňu. "Potrebujem aby si mi pred odchodom povedala meno človeka, ktorého ti pridelili."Krv mi zamrzla v žilách, a vystrašene na ňu pozerala. Učiteľka znudene sedela za stolom, s perom v ruke a pred sebou mala papier, na ktorý prevdepodobne píše tie mená. Zamračila som sa. Myslela som si, že to kontrolovala pri odchode z A.I.? Čo ak vie, že Harry zmizol, a teraz to pôjde ohlásiť Rade Starších? Určite ma odtiaľto vyženú!

Rýchlo som sa spamätala a trasľavým hlasom jej odpovedala: "H-Harry Styles." Ani sa na mňa neobzrela, len začala písať to meno. Pomaly zo mňa opadával stres. "Harry Style-" Zarazila sa a prestala písať. Teraz už konečne odlepila pohľad od papiera a pozrela na mňa s prižmúrenými očami. "Zopakuj to priezvisko." Rázne povedala. Zťažka som preglgla snažila sa vydrať slová z pusy: "Styles." Zamračený výraz jej z tváre nezmizol, práveže sa ešte prehĺbil. Chvíľu premýšlala a potom prísne povedala: "Poď sem." Poslúchla som ju a s obavou v očiach som pristúpila ku stolu. Chytila mi pravú ruku. Ale nie. A je to tu. Určite vie, čo sa stalo, a teraz to ide ohlásiť, a možno mi chce aj nasadiť putá! Prečo sa toto musí diať?!

Silno som zatvorila oči, nemala som chuť sa na to pozerať. Ale ani po chvíľke som necítila žiadne chladné kovy, zvierajúce moje zápestia. Opatrne som ich zase otvorila, a zistila pravú príčinu môjho pristúpenia ku učiteľke. Ona si obzerala moje pierko! Stále ho otáčala, ako keby nechcela uveriť tomu, čo tam je napísané. Potom zdvihla pohľad ku mne, pierko opatrne pustila a zahľadela sa mi hlboko do očí. Jej výraz už nebol zamračený, teraz bol vystrašený a varujúci pred hrozbou. "Ty si nechytila takéto pierko, že?" S obavami sa pýtala. Pokrútila som hlavou. Zavrela oči, ako keby sa snažila ukľudniť. Ale nie preto, že by bola nahnevaná, ale skôr preto aby si dokázala, že toto všetko má iné vysvetlenie ako si myslí. Z jej reakcie som vedela vydedukovať len jedno: "Čierny Anjeli?" Šepla som. Na moju otázku dokázala odpovedať len letmým prikývnutím.