Angel Imperium *pozastavené na neurčito*

Kapitola 19. Moon Of Cruel Night

Ak máte čas a chuť na ďalšiu story s Harrym, píšem jednu novú--> PrinceCharming. (Kuk na môj profil :) )
Budem vďačná, ak si ju pozriete. ;)

Môj dych sa potichu rozplýval do tmavej miestnosti. Všade panovalo mrazivé ticho, ktoré preniklo do každej jednej kosti v mojom tele. Spoznávala som obrysy stola, popadaných stoličiek a rozbitých čajových pohárov. Všetko sa udialo tak rýchlo, že som to ani nestíhala spracovať. Jeden moment sme sa s Antheliom snažili odtiahnuť Julgusa zo stoličky, a druhý už sedím schúlená za kvetináčom.

"Pssst, Arienne."
Ozval sa tlmený hlas.

"Anthelio!"
Zakričala som, načo som sa zahriakla a zakryla si ústa, aj keď by ma nikto nemohol počuť.

Vstala som a rýchlo prišla do stredu miestnosti, kde sa pred pár sekundami udiala tá hrôzostrašná vec.

Obracala som sa, ale nevidela som ho.

"Kde si?"
Pýtala som sa do tmy.

"V obývačke."

Došla som do obývačky, teda do miestnosti, v ktorej sa nachádza hlavný vstup do domu, a uvidela Anthelia, stojaceho so sklonenou hlavou. Rýchlim krokom som k nemu došla, ale aj po mojom príchode jeho pohľad stále smeroval dole, na miesto na koberci. Pozrela som sa tým smerom a pri pohľade na to zťažka preglgla.

Bola tam krvavá škvrna.

"On mu ublížil, to monštrum."
Nenávistne povedal.

Cítila som ako vňom prekypovala zlosť a hnev, a udivila sa nad tým. Mierumilovný anjel, by teraz pre neho nebolo najlepšie označenie. Zvláštne, ako rýchlo sa aj dobrom naplnený anjel, môže zmeniť na nenávisť a potrebu po pomste, v jednom.

Ale fakt je, že ak zasvätíte svoj život niakemu človeku, a niekto mu ublíži, je to pre vás dvojnásobná rana.

Jemne som ho pohladila po ramene.

"Nájdem ho, a ukážem mu, čoho som JA schopný."
Šepol, a začal kráčať ku dverám.

"Anthelio, nie! Pamätáš si, čo sme si povedali? On chce teba, nie tvojho človeka! Ak sa premeníš pred ním do fyzickej podoby, je koniec!"
Snažila som sa mu vysvetliť, ale on nepočúval. Pokračoval ďalej, a vyšiel von z domu.

"Anthelio, prosím!"
Bežala som za ním.

"Nie, Arienne. Nechápeš, že je to monštrum, ktoré nemá city?! Zabíja nevinných, a to treba zastaviť!"
Kričal na mňa.

"Ale on je niekoľkokrát silnejší než my. Má schopnosti, o ktorých nemáme ani poňatia, nemôžeš sa mu vyrovnať!"

"A čo mám podľa teba robiť? Nechať ho tak?!"
Konečne zastavil a otočil sa na mňa.

"To určite nie," snažila som sa ukľudniť svoj hlas,
" ale môžeme využiť našu jednu výhodu. Sme pre neho v psychickej podobe neviditeľný, a to je viac než dosť, aby sme ho zmiatli. Ak budeme spolupracovať, vyhráme."
Chytila som ho za ruku, a cítila, ako sa uvoľnil. Jeho oči opustila nenávisť a boli zase také krásne, ako predtým. Až nato, že v nich panoval smútok.

"Dobre teda, čo chceš spraviť?"

Rada, že ma začal počúvať, som začala vysvetľovala:
"Pretože Harry vie, že ty si Julgusov strážny anjel, musíš ho od neho odlákať ty. Hneď ako to spravíš, ja Julgusa zoberiem a odletím s ním na najvyšší kopec. Harry nebude čakať druhého anjela v hre, a preto, keď ty sa po chvíli premeníš späť do psychickej podoby, a on pôjde hľadať Julgusa podľa pachových stôp, nebude ho vedieť vystopovať, pretože ja som s ním odletela, a vo vzduchu žiadne stopy neostanú."