Angel Imperium *pozastavené na neurčito*

Kapitola 6. This day this decision

Túto kapitolu chcem venovať Julia_Jul ktorá mi velmi pomohla s celkovým dejom A.I.. Ďakujem. Ak budete mať čas a chuť prosím prečítajte si aj jej príbeh!
Tak huraaaaa do čítania!

Angel Imperium
Rok-neznámy
Pár dní pred tým...

"Oslavujte!"
Skríkla nová kráľovná Angel Imperia.

Po jej pravici sedeli 2 poradcovia, po lavici krásna Louveri s velkým úsmevom na perách. Za nimi 2 statočný strážcovia, pripravený ochrániť ich královnú, ale taktiež s mierne nadvihnutými kútikmi.
"Oslavujte postavenie nového domova pre anjelov, a tým aj znovuzrodenie našej ríše!" Miestnosťou sa ozvalo nadšené hurá.
"Oslavujte oslobodenie anjelov od ich, do záhuby vedúcich slastí, a privítajme nových, lepších, pracovitejších a omnoho rozumnejších reprezentantov nášho impéria!" Ešte intenzívnejšie anjeli burácali.
"A v neposlednej rade oslavujte vytvorenie 4 smerov, vďaka ktorým môžeme konečne pomáhať luďom na Zemi!" Steny sa až triasli pod hlasným nadšením anjelov.
"Samozrejme, toto všetko by sme nedokázali bez 5 Pomocných anjelov, ktorý nám velmi pomohli, a sme im za to neskutočne vďačný ." Královná sa na chvílu odmlčala, a pozrela na Louveri, pohladom plným lásky a vďaky. Jemne jej položila ruku na rameno, a na Louverinej tvári sa zjavil ešte väčší úsmev ako predtým. Královná uprela svoj pohlad pred seba, zdvihla pohár vína, a zvolala: "Oslavujte!"

Každý anjel si vypil po poháriku vína, ktoré sa podávalo len na velmi významné udalosti, ako bola aj táto. Keď ho vypili, čakal ich na stole chlieb a krištálová voda. Každý si dobre zajedol a radoval sa, až na jedného anjela. Jej meno bolo Hatia. Sedela pri prázdnom stole a prstom krúžila po vrchu pohára v ktorom mala nedopitú vodu. Jej chlieb bol nedotknutý a počas celého večera sa neodvážila prehovoriť ani na jedného anjela. Len tam sedela a premýšlala. Vtom sa oproti nej odsunula stolička a milý hlas sa jej prihovoril: "Môžem si prisadnúť?" Nesmelo prikývla a tak si prisadol. Bol to jej dlhodobý priatel, Geheimnis, ale dokonca aj s ním sa obávala rozprávať. Uvidel jej plný tanier a ustarostený výraz. Zamračil sa nad tým. "Čo ti je Hatia? Necítiš sa dobre?" Chcel chytiť jej ruku, položenú na stole, ale ona ju hneď odtiahla. Nepochopil to. "Nie, nie je mi...dobre." Povedala tichým hláskom a vzdychla si. No Geheimnisa to nepresvedčilo, a preto vyzvedal ďalej. " Hatia prosím povedz mi čo ťa trápi. Mne môžeš dôverovať." Ona si zase povzdychla a rýchlim pohybom vstala zo stoličky. Mierila ku dverám ale zachytila ju Geheimnisova ruka. "Hatia," nestihol dopovedať kvôli prerušeniu. "Ja, ja som sa zamilovala." Odpovedala mu nešťastne ale Geheimnis bol ešte viac zmätený ako predtým. "Veď to je úžas-" Avšak zase ňou bol prerušený."-do človeka." Najtichšie ako dokázala dopovedala. Smutnými očami k nemu vzhliadla, ale jediné čo dokázala z jeho tváre vyčítať, bol zmätok. Ešte viac zosmutnela z jeho reakcie, ale pravda, nečakala nič iné. Zase sklopila hlavu a zhlboka sa nadýchla. Rýchlo sa od neho odvrátila a bežala ku dverám. Geheimnis tam stál, neschopný sa pohnúť, kvôli slovám ktoré práve povedala. Niekde hlboko v ňom bola nádej, že on a Hatia... že by možno boli šťastný ale... ale teraz pochopil, že jej srdce patrí niekomu inému. Človeku. Nepáčila sa mu tá myšlienka.... A tak tam stál a pozeral ako mu jeho láska mizne za dverami.

Vtom čase bola láska niečo vzácne, posvätné... Nikto sa ani neopovážil znesvätiť lásku nevernosťou... Trvdý trest by ho čakal... Posolstvo ktoré dostali o láske od tých najmúdrejších, chcú odovzdávať ďalším generácia také čisté, ako ho aj dostali... Vela anjelov lásku našlo medzi sebou a boli... šťastný. Každý dúfal, že nájde toho, jemu súdeného... Ale, láska ku človeku? Niečo neznáme. Veď človek, hriechov plný a taký nečistý, nedokonalý oproti anjelovi, jasnému ako nebo... Nie, toto Geheimnis nesmel dopustiť. Nemohol dovoliť aby mu jeho Hatiu poškrvnil niaky "človek". A preto sa rozhol spraviť to, čo mu pripadalo ako tá najlepšia volba, aj keď možno za cenu privysokú. Oznámiť to samej královnej.