Angel Imperium *pozastavené na neurčito*

Kapitola 9. Proofs of reality

Ahooooooj! Máme tu "mierne" omeškanie vlaku A.I., ale nakoniec aj tak došiel! Prepáčte, ale ako som písala, túto kapitolu som písala cez niekoľko dní, a to nie preto, že by to bolo také ťažké alebo, že by ma to nebavilo, ale vždy ma niečo prerušilo, alebo také dačo. Napriek tomu som s kapitolou spokojná (čo sa nestáva často :D) a tak mi len zostáva... HURÁ DO ČÍTANIA!

Rozcestie.
Moje ťažké dopadnutie sa ozvalo miestnosťou. Portál sa za mnou hneď zatvoril, a ticho naplnilo miestnosť. Pár sviečok ju osvetlovalo, ale vo väčšine tu aj tak bola tma. Cítila som sa tak vyčerpane, že aj ležanie na studených kachličkách, ktoré tvorili podlahu "rozcestia", mi prišlo pohodlné. Pomaly sa mi začali zatvárať oči, keď som vtom začula hlasy. Prichádzali od niekal spredo mňa, a tak som z posledných síl, zdvihla hlavu. Uvidela som pred sebou 3 čierne, mihotajúce sa tiene osôb. Zažmurkala som. Boli pri sebe, a o niečom diskutovali, ale nemohla som rozumieť čo hovoria. Po chvíli jeden predstúpil a začal hovoriť hlbokým hlasom:

Čierna čiernou zostane,
krídla s mečom bijúcim, sa skrížia.
Spravodlivosť povstane!

Vystrel ruku pred Zlatú Bránu, a tá sa hneď rozžiarila. Šokovane som sa prizerala.

Tej noci temnej,
nebeská bytosť s krvou sa zblížujú.
Zle búcha srdce tej čistej,
vedia, že raz vyhrajú.

Druhý dohovoril, a otvoril Životnú Bránu. Svetlo z portálov začalo zaplňať miestnosť, ale oni boli stále zahalený tmou.

""Pamätaj. Nie všetko zlato je čisté," predstúpil tretí"a ludstvo nás nieje hodné!"

Mihom oka otvoril Pozemskú Bránu. Ich telá boli teraz odokryté svetlom, avšak tváre mali stále zakryté rúško temnoty. Všetci ku mne otočili hlavy, a ja som sťažka preglgla. Naraz zdvihli ruky a upriamili ich na mňa. Začala som pociťovať, ako sa moja váha stráca, a telo sa mi odliepalo od zeme. "Nie!"Zakričala som. Kopala som nohami, mávala rukami, snažila som sa hociako dostať dole, ale bolo to nemožné. Keď som bola dostatočne ďaleko od zeme, zastavili. Šepotavé hlasy sa ozývali miestnosťou: -"Prichádza"- -"Vracia sa"--"Pomstí sa"-...

"Kto?" Zúfalo som sa skríkla. Hlasy prestali. Vtom vyšla štvrtá osoba, a povedala: Vracia sa král, a on zvíťazí. Padnete!" Vyhodil ruky do vzduchu, a tím otvoril poslednú Zakázanú Bránu. Zhrozene som sa na to pozerala. Ako dokázal po stáročia zatvorenú bránu, zrazu odomknúť?!

Zatial sa osoby dali do polkruhu podo mnou, otočení tvárou ku portálom, a štvrtý prehovoril: "Máš ešte možnosť pridať sa k nám. Ak to spravíš, zvíťazíš. Budeš mať všetko bohatstvo sveta, a ucítiš ako chutí ozajstný raj." Jeho hlas znel tak sladko, až som zvažovla svoju odpoveď. "Ale ak nie, jediné čo budeš cítiť je bolesť z porážky." Dopovedal to tak temno, a zlovestne až ma zmrazilo.

"Nikdy sa k vám nepridám!" Zakričala som odvážne. "Hmm, ako si vyberieš." Povedal zákerne štvrtý. Vtedy všetci zdvihli ruky k nebesiam, a z plných plúc zahučali. "ROIMLAD!" Vtom vytrisklo zo všetkých portálov, ožarujúce a strašne silné svetlo. Bolestivo spalovalo moje telo, a vtedy sa s mojím krikom miestnosť rozplynula.

S prudkým nádychom som sa zobudila. Sadla som si na postel a snažila sa chytiť dych. Rukou som si pretrela spotené čelo a pritiahla si k sebe perinu. Očami som skúmala polotmavú izbu. Vonku bolo ešte šero, a všade bolo ticho. Nahla som sa z postele a cez pootvorené dvere som sa pozrela na chodbu, kde boli hodiny. Bolo 5:30, takže zostáva ešte polhodina do zazvonenia Nebeského zvonca. Pomaly som vystrčila spod mojej teplej perinky nohy, a zošuchla sa z postele. Ešte stále som bola roztrasená, preto som opatrne našlapovala na mäkký koberec. Podišla som k oknu, a snažila som svoju myseľ zamestnať sledovaním okolia. Ale či som chcela, alebo nie, stále som vracala k tomu snu. Teda, ak bol to iba sen. Všetko v ňom vyzeralo tak živo a predsa keď nad tým rozmýšlam, bolo to kompletne nereálne. Veď ako by ma mohol niekto vtiahnuť do portálu? A potom, vytvoriť ďalší portál naspäť? Ako by sa z ničoho nič, mohli len tak zjaviť 4 osoby v Angel Imperiu, ktoré sú neustále skrzté pod rúškom temnoty, aj keď vás už spaľuje ostré svetlo? A ktomu, nikto nedokáže otvárať portál len mávnutím ruky, a už vôbec nie ten Zakázaný. Ale, aj keď to "bol iba sen" stále by ma zaujímalo, o čom tie osoby hovorili...O čiernej, krídlach, noci, krvi a zlate. A to slovo. "Roimlad." Vydýchla som a vytvorila na skle hmlu. Hmm zvláštne slovo.