Angel Imperium *pozastavené na neurčito*

Kapitola 17. The First Kill

Ahoj! Túto kapitolu by som s VEĽKOU LÁSKOU A VĎAKOU chcela venovať KayleCole tej NAJ-NAJ ÚŽASNEJŠEJ OSÔBKE A ČITATEĽOVI V JEDNOM! Ďakujem za všetko, si úžasná, nemohla by som si ani priať lepšieho čitateľa. Viem, že mi to dlho trvalo, kým som ti tú kapitolu venovala, ale chcela som práve tú, kde je Harry, takže tu je. :)

Btw: Zostaň úžasná! ;)

Zamrzla som pri pohľade do hlbokých jasných očí, v ktorých proti sebe bojovali tri, odlišné farby: zelená, modrá a čierna. Niekedy sa zdalo, že má prevahu zelená, inokedy zas prvenstvo držala modrá. Jedine čierna sa do boju nezapájala, pokojne čakala, kým nadíde jej chvíľa. Nepríjemný pocit mi zvieral vnútro, avšak nemohla som prinútiť svoje oči odtrhnúť sa od jeho odrazu. Nikdy som sa však nedozvedela, či niektorá farba vyhrala tento nekonečný boj, lebo hypnotizujúce oči zrazu zmenili svoj bod pozornosti. Pocit úľavy mi prešiel telom, pri vedomí toho, že ma Harry naozaj nevidí. Aspoň teraz.

Prehrabol si vlasy a napravil svoj dlhý tmavý kabát. Až keď sa dlhými krokmi začal približovať ku dverám, sa moja myseľ vrátila späť do reality, a ja som si uvedomila, že by som radšej mala ustúpiť, aj keď je to v podstate jedno. Sledovala som, ako sa jeho dlhé prsty načiahli do vrecka od kabátu, o chvíľu nato vyberajúc zväzok kľúčov. Netrvalo mu ani sekundu nájsť ten správny, vďaka čomu sme sa o chvíľu obidvaja nachádzali v dome.

Ovial ma studený, zatuchnutý vzduch, na ktorý si nespomínam pri svojej prvej nášteve tohto domu. Všimla som si zase tie tmavé obrazy, lemujúce steny chodby. Depresívny dom, tmavé prostredie a šedivá obloha s čiernymi vtákmi boli jediné veci, ktoré sa nachádzali na obrazoch. Zaujímalo ma, čo tie vtáky znamenajú, ale domnievam sa, že majú viac estetický, než niaky iný skrytý význam.

Harry sa stihol medziým premiestniť do obývačky, kde som ho stretla prvýkrát. Mierne som sa usmiala, aj keď to nieje veľmi príjemná spomienka. Podišiel ku prázdnemu krbu a zahľadel sa do neho. Hneď ako jeho pohľad pristál na suchom dreve, vzbĺklo veľkým ohňom. Vytreštila som oči na to, čo sa dialo predo mnou, a mierne ustúpila. Drevo pokojne horelo v krbe, nenaznačujúce nič znepokojujúce, jedine Harryho tajomný úškrn na tvári, dokázal prezradiť, že to, čo sa stalo predchvíľou, nemalo nič spoločné s normálnosťou. Ale jeho to zjavne netrápilo.

Pristúpil ku stolu a vytiahol si z kabátu známy zrolovaný papier.

"Veď to je tá mapa!"
Zakričala moja myseľ, a ja som neovládla svoju zvedavosť a pristúpila ku nemu.

Áno, presne tak ako si ju pamätám. Krvavé krížiky, začiernené domy s prstencom naokolo nich, a nakoniec tie zlaté x-ká. Očami som podrobne skúmala mapu nad Harrym, ktorý si zatiaľ stihol sadnúť a začal si niečo zapisovať. Ako som sa dostala ku jej mierne potrhanému okraju, všimla som si malej poznámky. Vyzerala byť nová, ešte nedávno písaná atramentom a to bol aj dôvod, prečo vytŕčala od ostatných, omnoho starších zápisov.

Prižmúrila som oči, aby som prečítala tú malú poznámku. Ako prvé som dokázala rozpoznať krvavý krížik, vedľa neho bola pomlčka a nasledovalo C-H-O-K-O-L-L-I-S.

"Nie, Choko!"
Šepla som pre seba a zakryla si ústa rukou.

Vtedy mi došiel význam tej značky. Krvavý krížik znamená zabitý anjel. Nabrala som všetku odvahu a zase sa nahla aby som sa dozvedela viac. Choko mala pri svojom mene ešte jednu pomlčku, a za ňou bolo napísané "Sweethmory's".