Angel Imperium *pozastavené na neurčito*

Kapitola 2. School? Well...

Moje nohy rýchlo utekali dlhými prázdnymi chodbami, až som sa ocitla na "rozcestí". Takto nazývame veľkú miestnosť s krásnou zlato-bielou podlahou, vysokým, stropom dotkýňajúci sa až samotných nebies, a s veľkou bielou Nebeskou Fontánou. Úprimne, poviem vám že je nádherná. Tvarom pripomína normálnu fontánu, ale nestrieka z nej voda a celkovo, vôbec sa v nej nenachádza voda. Namiesto toho tam stojí majestátna socha, znázorňujúca anjelicu lásky Louvery , ktorá mám mimochodom veľmi rada, a ona drží v rukách bieľučké, huňaté pierka. Tie ktoré jej "popadali" ležia v jazierku pod ňou.

Pierka majú znázorňovať anjelov. Tie "popadné" majú znázorňovať anjelov, ktorý sú vyslaný na pomoc na Zemi, a tie ktoré drží v dlaniach, zas tých, ktorý sú v Angel Imperiu. Nazvláštnejšie na to všetkom je ale to, že tie pierka sa jej nikdy neminú. Teda aspoň doteraz sa neminuli.

Určite sa teraz pýtate, načo som tu, a prečo sa táto miestnosť volá "rozcestie", že? Odpoveď na obidve otázky sa týči hneď predo mnou. Nachádza sa tu majestnátne teleso, ktoré nenájdete len tak hocikde, a zavedie vás všade, kde budete potrebovať. Áno, je to portál. My to však nazývame Brána Sveta. A ak mám byť konkrétna sú tu 4 takéto Brány. Predstavím vám ich:

1. Zlatá Brána- vedie do našej Nebeskej školy. Je to najviac používaná brána, lebo logicky, je tu práve najviac anjelov, ktorý chodia do školy a áno, touto sa o chvíľu vyberieme. Pamätám si, že dôvod, prečo sa volá práve Zlatá Brána je, pretože škola má pre nás, anjelov, hodnotu zlata. Teda aspoň to tak hovoria.

2. Životná Brána- táto brána vás premiestni rovno do Rozhodovacej Siene. Je to miesto, v ktorom budete mať jedinečnú možnosť vybrať si smer, ktorým sa vydáte. (Poz.:Na začiatku tie 4 smery ;)) Znamená to, že pôjdete do tej siene vtedy, keď nastane váš Deň Rozhodnutia.

V tento významný deň, zasadne v sieni Rada Starších, ktorá pozostáva z niekoľkých pedantne vybraných anjelov, ktorý už dokončili svoju pomoc na Zemi a vrátili sa späť do Imperia. Pred nimi potom poviete váš vybraný smer, a oni vám ho schvália alebo nie. Ale myslím, že vo väcšine prípadov vám ho schvália, aby ste sa tam náhodou nerozplakali.

Existuje ešte jedna udalosť, pri ktorej zasadne Rada Starších, ale tá sa už našťastie nestala veľmi, veľmi dlho. Viete, keď anjel počas svojho pomáhania na Zemi, poruší dôležité pravidlo, napr. prezradí svoju existenciu, alebo niečoho iného čo sa týka anjelov, dokonca aj vtedy, keby mal bližší vzťah s človekom, vtedy toho anjela zavedú do siene, a rozhodnú o jeho osude. A preto sa volá Životná Brána, lebo tam vždy spravíš životné rozhodnutie. Ale, normálny anjel prejde touto Bránou len raz za jeho život, tak dúfam že aj ja.

3. Pozemská Brána- už podľa názvu ste mohli zistiť, že vedie na Zem. Avšak, nemyslite si, že si len tak po škole môžme vyjsť na výlet na Zem, to nie, pre nás, anjelov, ktorý sa ešte učia, je nepriechodná až do dňa, kedy budeme vyslaný na Zem, čo je podla mojich výpočtov, presne.. zajtra.

"Hmm takže zajtra nastane môj Deň Rozhodnutia. No pekne..."

4. ZAKÁZANÁ Brána- ehm, aby som bola úprimná, táto brána je veľmi zvláštna už len svojou polohou, nachádzajúcou sa v najtmavšom rohu miestnosti, ktorému sa anjeli tak povediac, vyhýbajú. Je tam tma, tak kto by sa tam aj chcel zdržiavať?

Napriek týmto odstrašujúcim okolnostiam som zistila, že by mala mieriť ku hlave anjelom, teda kráľovnej anjelov, ale z niakeho zvláštneho dôvodu, je táto brána uzavretá dlhé roky. Taktiež som zistila, že ju zvykli nazývať anjelská, alebo večná. Anjelská preto, lebo dávno, ešte keď tu boli prvý anjeli, chodili cez túto bránu po rady ku "kráľovnej", a večná, lebo tu stojí od začiatku Angel Imperia. Každopádne sa máme od nej držať najďalej ako to ide.

Rýchlo som sa dostala ku Zlatej Bráne a vstúpila do nej. Zatvorila som oči, a hoci tadiaľto chodím skoro každý deň, stále mám trochu strach a poskočím, keď mnou prejde zvláštny šteklivý pocit. Zakrátko ma ovinul jemný vetrík, čo mi naznačilo, že už môžem otvoriť svoje ustráchané oči. Nachádzala som sa na nádvorií pred našou školou, ktoré bolo tvorené krásnymi zelenými lúkami, olemovanými nízkymi, tmavo zelenými kríkmy, na ktorých rástli malé biele kvietky. A uprostred tohto prekrásna, sa nachádzala ďalšia Nebeská Fontána.

Samozrejme, nemôžete šlapať po tých krásnych lúkach, preto som začala našlapovať po kamienkovej cestičke vedúcej rovno pred schody do školy. Ako vždy tu svietilo slnko, a vo vzduchu poletovali motýl, čo som každý krát obdivovala. Milovala som toto miesto, aj keď to pre vás možno znie neuveritelne, že niekto môže mať rád školu, no tu to bolo perfektné. Preto, sa neteším keď budem musieť odísť, čo je opakujem, UŽ ZAJTRA!

Z mojich myšlienok ma vytrhol jemný hlások za mojím chrbtom:
"Ari? Čo tu ešte robíš?"

Otočila som sa, a uvidela Naturel, učitelku smeru Príroda. Vždy bola taká milá a starostlivá, za čo som ju obdivovala. Jej krídla boli zelené, popretletané kvetmi, ktoré jej dokonalo ladili ku šatám a balerínkam, tiež zelenej farby. Na hlave sa jej vynímal venček z kvetov a jej biela pokožka sa trochu leskla na slnku. Vyzerala očarujúco musím povedať, ale, nemohla som si pomôcť musela som rozmýšlať nad jej vekom, veď vyzerala tak mlado, ale už sa musela vrátiť zo Zeme.Každý učitel tam bol, a na každom bolo badať, že je starší než my ale na nej nie. Hmm zaujímavé.

"Ehmm ja som tak trochu zaspala" povedala som jej s trochu previnilím výrazom na tvári a ona len pokrútila hlavou a krásne sa usmiala. Wow, je vôbec niečo pričom nevyzerá perfektne?

"Jaaj Ari, nabudúce premiestnime Nebeský Zvonec k tebe do izby, aby ťa to už konečne prebudilo." Stále usmiata hovorila a pohladila mi líce."Hej, to by bolo asi najlepšie riešenie." Mierne som sa zasmiala. "Tak poď, keď som už tu pôjdem s tebou do triedy a trochu sa za teba prihovorím." Povedala a začala ísť smerom ku škole. Trochu ma to zarazilo, a preto som sa hneď nepohla ale potom som ju dobehla a neveriacky sa opýtala. "Vážne sa za mňa prihovoríte?" Zasmiala sa nad mojou otázkou a odpovedala. "Ale samozrejme že áno, vieš poviem im že som sa tebou potrebovala porozprávať, čo som aj robila takže to nie je až také velké klamstvo." Hovorila stále s úsmevom. "Ďakujem Vám krásne." Povedala som ešte stále nevieriaca čo pre mňa ide spraviť. Bola úžasná. Fakt. Dokonalý príklad anjela.
"Aký máš teraz smer?" Opýtala sa. "Technológia" vzdychla som si. Naozaj mi už liezla na nervy. Nebola som v nej dobrá a určite sa ňou nevydám tak nechápem na čo sa ju učím. "Takže kedže mám Technológiu, mohli by sme trochu spomaliť, nie?" Opýtala som sa usmievajúc a s nádejou v hlase že nestihnem aspoň začiatok. "Hahaha neviem či by bol práve nadšený učitel Technológie" povedala so smiechom a dorazili sme ku velkým skleneným dverám ktoré viedli do školy. "No, myslím že by to už niak bezo mňa pretrpel nie?" Opýtala som sa ironicky. "No neviem, čo som od neho počula na záverečnej porade, hovoril o tebe ako o jednej z najlepších anjelov v jeho smere." Otvorila som na ňu neveriacky ústa zatial čo prechádzala dverami. Ja, úplný ANTI-talent na Technólogiu, som jedna z najlepších? Fakt? Začínajú sa tu diať čím ďalej tým neuveritelnejšie veci. "Hej, a taktiež hovoril že by bol rád keby si sa vydala práve jeho smerom." Zastala som, stále s otvorenou pusou a opýtala sa. "Čo?"

No miesto odpovede mi niečo silno treslo do hlavy.

Prekvapujúco to boli...

Dvere.