Angel Imperium *pozastavené na neurčito*

Kapitola 18. Let's start it

Rýchlosťou svetla slnečné lúče leteli naprieč vznešenému anjelskému impériu, prebúdzajúc ho len tým najjemnejším dotykom. Chodby a miestnosti sa rozjasnili pod vplyvom ranného slnka, uisťujúc sa, že je všetko dokonale pripravené na začiatok ďalšieho nebeského dňa.

Avšak, ani všetky dokonalo vysvietené chodby a miestnosti, neboli až tak dôležité, ako to, aby bola perfektne pripravená "tepna" Angel Impria, predstavujúca rozcestie. Bola to jedna z hlavných povinností každého rána, udržiavať túto miestnosť so 4 portálmi v najlepšom stave.

Našťastie dnes rozcestie zodpovedalo týmto požiadavkám, aj keď jeho mĺkve steny ukrývali nekalé tajomstvo poslednej noci.

Tvrdé kroky sa ozývali miestnosťou, ako učiteľka Ľudstva prekročila jej prah. Musela otvoriť Pozemskú Bránu pre mladých anjelov v jej smere, a každé ráno sa uistiť, že sú všetci v poriadku. Takto sa to robí vždy prvý týždeň, od ich nástupu. V deň posledného dňa tohto týždňa, táto jej povinnosť vyprchá, a ona sa začne naplno venovať novým anjelom v Angel School.

Ale, nie všetko doteraz išlo podľa plánov. Náhle zmiznutie Chokoliss, a následná neúspešná hľadacia akcia po nej, sú veci, ktorých sa obáva. Kde sa nachádza, a či sa vôbec ešte niekde nachádza nieje pre ňu, ako ani pre ostatných, doteraz jasné. Ale ako správna učiteľka sa snaží zachovať pokoj, aspoň navonok, a nezaťažovať tým svojich mladých anjelov. Aj keď by podľa nej, bolo najlepšie povedať im, čo sa naozaj ukrýva na Zemi.

Mierne zarazená zastala uprostred miestnosti, keď jej oči padli na Pozemskú Bránu. Otvorenú Pozemskú Bránu!

Ale nemala čas sa spytovať, ako a kto ju otvoril, kvôli prichádzajúcim anjelom do rozcestia. Nechala to teda tak, vypúšťajúc tento fakt z mysle, dúfajúc, že bránu skrátka už stihol niaky povolaný anjel otvoriť pred ňou.

Trpezlivo čakala, kým sa miestnosť naplní, očami prehliadajúc každého jedného anjela, vchádzajúceho do rozcestia.

Jemná vráska sa jej vytvorila na tvári, keď sa už nikto ďalší neobjavil. Síce bolo rozcestie plné, a pre nezainteresovaného pozorovateľa, by sa žiadny problém nenašiel, učiteľka Ľudstva spozorovala svojimi bystrími očami jednu, veľmi veľkú chybu. Chybu, ktorá sa len nedávno stala, a z ktorej sa ani nestihla poriadne spamätať, a zdá sa, že sa neudiala naposledy. Niekto tu, zo smeru Ľudstvo, chýbal.

Ustarostene si prehrabla rukou vlasy, a začala prešlapovať z nohy na nohu. Jej nervozitu si všimli aj všímavé oči nepovolaného hosťa, ktorý sa prizeral na túto každodennú akciu. Ani jemu netrvalo dlho, aby došiel na to, čo je podstatou problému, ktorý ju trápi. Dokonca aj tohto samozvaného hosťa, nazývaného aj učiteľ Technológie, to zarazilo, možno až mierne vystrašilo.

"Kto chýba?"
Spýtala sa navonok tvrdým hlasom.

Každý sa začal obzerať okolo seba, ale jediné, čo z veľkej masy anjelov vyšlo, bol veľký neidentifikovateľný hluk. Učiteľka si povzdychla, a tak po jednom začala čítať mená podľa jej zoznamu.

Pri jednom mene zostalo ticho.

"Opakujem, Arienne si tu?"

Nič. Ticho dávalo jednoznačnú odpoveď.

"Videl ju niekto z vás dnes ráno? Na raňajkách, napríklad? Alebo nehovorila niekomu, že sa dnes nedostaví?"
S nádejou v hlase sa pýtala učiteľka.