Kapitola 10

83 2 0
                                    

Sedla som tam zatial čo sa oni roprávali. Neviem bolo to divné a zároveň úžasné. Gemma ma poťukala po pleci: -Poď ukážem ti kde budeš spať.

Pozrela som sa na Harryho, on prikívol a ja som teda následovala Gemmu hore schodmy. Zaviedla ma do celkom velkej izby

-Toto bola kedysi moja izba.

-Pekná

-Amber čo ťa trápi?

-Nič prečo?

-Vydím ti to na tváry.

V skutočnosti som z toho mala divní pocit. Zrau som v Holmes Chapel a... Proste príde mi to divné, ale dúfam že si zvyknem. V tom prišiel do izby Harry

-Am, Veci z kufru si nevibaluj dobre? Sme tu len na tíždeň takže sa to velmi neoplatí.

-OK

Gemma podišla ku ockovi a niečo mu šepla do ucha. Potom odišla a Harry si sadol ku mne na postel. Zaborila som si hlavu do dlaní aby so trochu utlmila svoje vzliky. Harry ma objal a hladkal po chrbte aby som sa ukludnila.

-Neboj zvikneš si, ja viemže nieje nič príjemné byť zrazu v úplne cudzom prostredí a k tomu s cudzímy luďmy, ale neboj sa oni sú fajn.

Pretrela som si oči a vzdichla. 

-Poď ideme dole.- Povedal ocko a zišli sme dole schodmy. Sadla som si na gauč ale Harry si nesadol. Išiel do kuchyne, vybral zo skrinky sklenení pohár a natočil do neho vodu. Pohár zobral do ruky, položil ho predo mňa. 

-Nech sa páči.

-Ďakujem

-Amber povedz nám niečo o sebe.- Vyzvala ma Harryho mamka, ach keby vedela ako nenávidím túto otázku.

-Nooo, tak, napríklad to že chcem byť doktorka, mám rada vollejball a bojím sa včiel.

Gemma mi na to hneď odpovedala -To mám spoločné, aj ja sa bojím včiel, a tiež mám rada vollejball.

Usmiala som sa na ňu. Myslím že s ňou si sadnem asi najviac (samozrejme okrem ocka)

-Oci? Idem zavolať kamarátke dobre?- Oznámila som Harrymu okolo siedmej večer

-Dobre ale ale o pol hodinu príď, bude večera.



My DadWhere stories live. Discover now