Kapitola 66

51 2 1
                                    

-Nechcem sa rozprávať.- Odpovedala som nepríjemným tónom hlasu ktorý používam keď som na niekoho nahnevaná. Nebola som nahnevaná, ale naozaj sa mi nechcelo rozprávať.

-Amber, teraz ma naozaj nezaujíma či sa chceš rozprávať, alebo nie. Niečo sa s tebou deje a ja neviem čo. Už nie si to veselé dievča aké som poznal, keď som ťa prvý krát uvidel. Zmenila si sa a ja neviem prečo. Vieš, ja chcem vedieť, čo sa s tebou deje, nechcem aby si bola smutná, trápila sa a už vôbec nechcem aby si sa rezala.

Zostala som ticho. Nevedela som čo mu mám na to odpovedať. Mám mu vôbec niečo odpovedať? Možno mám len zostať ticho. Po niekoľkých sekundách ticha si ocko povzdychol a sadol si na stoličku pri písacom stolíku.

-Pozri, nechcem ťa do ničoho nútiť, ale naozaj si myslím že by si mala chodiť ku psychológovi.- Ale nie, je to tu zase?

-Ja nie som blázon.

-Nevravím ti že si blázon, len chcem aby si sa cítila lepšie. Možno by ti pomohlo keby si sa vyrozprávala.Zváž tú možnosť prosím. Nikto by ťa za to neodsudzoval že by si tam chodila, je to normálna vec.- Ďalšia chvíľa ticha bola dlhšia než pred tým. Strávila som ju premýšľaním nad tým čo hovorý. Možno by to naozaj pomohlo. Ticho prerušil otázkou mierenou na mňa, pričom sa pozeral niekam nad moje plece.

-Naozaj nie si hladná, alebo nechceš jesť z iného dôvodu?

-Nie som hladná.

-Dobre, nebudem ťa nútiť do jedla, ale sľúb mi že budeš obedovať, dobre?

-Mhm...-Zamrmlala som neochotne, lebo som dopredu vedela že sa mi nebude chcieť jesť. Ale ak mu sľúbim že sa najem, dá mi s tým pokoj.

-Inak, mala by si sa ozvať Leovy, včera tu bol, že vraj ste sa dohodli že pôjdete von a vyzeral že sa dosť o teba bál keď si sa mu neozývala.- Leo! Ja som na neho úplne zabudla! Ako som mohla zabudnúť na môjho priateľa?

-Čo si mu povedal?

-Že sa necítiš dobre a že sa mu ozveš keď ti bude lepšie.

-Ďakujem.-Videla som že sa usmial a zašomral niečo v zmysle "to je v poriadku". Postavil sa zo stoličky a prešiel niekoľko krokov mojím smerom.

-Premysli si too psychológa, dobre, Amber?

-Mhm...


___

HELLOOOOOOOOOO

Už dlhšie som nič nevidala, tak si hovorím, že by sa aj patrilo XD.

Mimochodom, mám rozpísaný jeden príbeh, nieje to žiadna fanfiction, je to taká normálna poviedka o dvoch chlapcoch, ktorý sa do seba tak trošku rachli. Pôvodne som nemala v pláne vydať to, ale moja bff ma presvideča že by som to mala spraviť, lebo by to malo úspech. (nemyslím, ale ok XDDD)

Tak sa vás teda pýtam či by ste to čítali, alebo nie..

Dajte vedieť.

TPWK


My DadWhere stories live. Discover now