My Dad

Kapitola 34

Harry ma opatrne objal. Netuším prečo, ale spravil to. 

-Harry?- Oslovila som ho. Len sa prekvapene usmial.

-Sweetheard? Prečo ma voláš Harry?

-A prečo ty mňa sweetheard? A čo tu robíš?- Prekvapene sa mi pozeral do očí. Keď som vysela tie smaragdy v očiach napadlo ma že také oči mám aj ja. Náhoda.

-Ty si nepamätáš?

-Čo si mám pamätať?- Jeho pohľad teraz bol viac vystrašený ako prekvapený. Postavil sa a šepol niečo v zmysle že mám počkať tu. Ako keby som niekam šla. Zastavil najbližšieho doktora a niečo mu vravel on prikívol a podišiel ku mne.

Ahoj Amber,- Prečo ma volá Amber? -Vieš prečo si tu?- Pokrútila som hlavou v snahe dozvedieť sa to. Harry bol opretý o zárubňu dverí a stále nás pozoroval.

-Mala si vyskoú horúčku a potom si odpadla. Potom ťa tvoj ocko priviezol sem.- Doktor ukázal na Harryho. Počkať čo?!

-Môj čo?

-Čo posledné si pamätáš.?- Táto otázka ma celkom zaskočila.

-Neviem. Ale rozhodne si nepamätám že by som sa stretla s Harrym Stylesom- Pamätám si toho vela ale neviem ktorá spomienka je posledná. Ku dverám pribehol niaky muž ktorý hneď objal Harryho. Počkať! Harry plače? POČKAŤ! To je Louis. Harry sa modrookému mužovi zavesil okolo krku a vzlykal mu do ramena.

-Amber bola si v kóme šesť dní takže je normálne že si niektoré veci nepamätáš ale pamäť by sa ti mala vrátiť tak za dva dni.

A tak sa aj stalo. Spomenula som si asi na všetko. Na správu ktorú mi poslal, na cestu do Holmes Chapel a aj na to ako sa s Louim navzájom požiadali o ruku. V nemocnici som zostala ešte dva dni a počas toho tu ocko aj Louis neustále bol. Ešte aj v noci! Potom sme konečne išli domov. No a čo viac?! Harry s Louim si po dlhej výmene názorov presadili že tu môžem zostať!!!