My Dad

Kapitola 23

Už sme vychádzali zo štúdia a nastupovali do auta. Neviem ako je to možné ale bolo osem hodín večer takže sme tam boli 4 hodiny.

-Poďme na večeru!- Povedal ocko keď nastúpil do auta -Ale najprv pôjdeme po Louiho.

-Ok.

Zastali sme pred vilou a vyšli z auta.

-Louiiiiiiiiiiis!- Zakričal a otvoril dvere.

-Haaaaarryyyy!- Ozval sa hlas z obyvačky ktorý sa prelínal so zvukom telky.

-Honey, ideme na večeru, obleč sa.

-Hazz, nerozkazuj mi ale súhlasím.

Vybehla som hore schodmi a zobrala si powerbanku. Keď som išla dole stretla som sa s ockom ktorý do mňa skoro vrazil.

-Joj! Prepáč.- Ospravedlnil sa mi a šiel ďalej.

-Harry keď už ideš hore tak mi podaj tú modrú mikinu.- Zakričal mu Louis keď is zapol hodinky a potom vybral niaku malú krabičku z vrecka svojej bundy ktorú mal z niakeho neznámeho dôvodu na vešiaku aj keď je stred leta. Ale neriešim.

Z hora sa ozvalo niake zašomranie.

-Môžme ísť?- Spýtal sa ocko keď si znovu obúval topánky.

-Jasné.

Nastúpili sme do auta a ja som zapla mobil. Nika mi stále nevolala a ani nepísala ale za to mi písalo niekolko stoviek ďalších ludí do komentárov. Niektoré bol milé ale za to niektoré boli hnusné. Hej to sa dalo čakať.

 Zastali sme pred niakou 5-hviezdičkovou reštouráciou a vystúpili z auta. Louis otvoril dvere a podržal ich až kým sme obidvaja neprešli. Sadli sme si za stôl pri čom ocko s Louim sedeli pri sebe a ja oproti ockovi. V pravom rohu bola živá kapela ktorá práve dohrala. Čašník nám doniesol jedálne lístky, my sme slušne poďakovali a začali vyberať jedlo. Louis sa postavil a mal nasmerované rovno ku kapele.

-Čo to robí?- Spýtal sa ma ocko s trochu vydesením pohladom na tváry. Na to som len nemo mykla plecami a sledovala Louiho kroky smerujúce ku kapele. Niečo šepol gitaristovi on prikívol a vrátil sa späť ku nám s úsmevom na tváry a mikrofónom v ruke. Začala hrať pesníčka Little Things a Louis začal spievať a pri tom zobral ockovu ruku a jemne ho potiahol čo znamenalo že sa postavil. Pesníčka sa skončila a oni dvaja sa na seba pozerali najzamilovanejšími pohladmy aké som kedy vydela. Ja som ich len s úsmevom pozorovala a potom Louis položil mikrofón na zem, klakol si pred ocka a vybral z vrecka tú malú krabičku ktorú otvoril.