Kapitola 32

93 1 2
                                    

Bola som niekde v niekoho pivnici. Obzrela som sa okolo. Bola tma. Jediný zdroj svetla bol mesačný svit ktorý sa predieral cez mreže malého okna. Nebola som zviazaná ani nič, mohla som sa volne pohybovať. Počula som niekoho ako prichádza sem. Popadla som kladivo položené na pracovnom stole. Bolo počuť otáčanie klúčov v zámke. Dnu vošiel štíhly muž okolo tridsiatky s tetovaniami po celej pravej ruke. Chcela som ho tresnúť tým kladivom po hlave. Bol rýchlejší. Priložil mi palarizátor ku krku. Spadla som na zem.

-ÁÁÁÁÁÁÁ- Zobudila som sa celá spotená. Uff... bol to len sen... Len sen...

-Čo je?- Vletel do izby Louis s ockom v pätách.

-Len sen...

-Ja som sa zlakol že ti niekto vyberá črevá za živa.- Celú moju tvár pokryla červeň. Som padavka.

-Fuj Harry, kroť svoje myšlienky.-Zahriakol ho Louis.

-Veď som skoro zinfarktoval keď zakričala.

-Prepáč.-Ospravedlňovala som sa potichu a znovu som začala plakať ale potichu aby to nebolo počuť. Do riti prečo musím stále revať. Prečo? PREČO? Cez slzy som videla ako si vymenili pohlady.

-Am, čo sa deje?

-Čože? Nič.- Zaskočil ma otázkou. -Len som mala zlí sen, to je všetko. Podvihol obočie.

-Dobre, tak hmm... Dokážeš zaspať?- Spýtal sa starostlivo ocko nespúšťajúc zrak z mojej tváre.

-Áno.

-Dobre lebo ak by si chcela tak môžeš ísť si lahnúť ku nám.- Ozval sa Louis. Budem mať štrnásť a bolo by divné keby som súhlasila. Aj keď som celkom aj chcela.

-Nie, som v pohode.

-Dobre tak teda dobrú noc.- Ocko prišiel ku mne a dal mi pusu na čelo. Potom sa zamračil a chytil mi rukou čelo. -Bože ty celá horíš! Máš horúčku.- Zbehol dole po niaku tabletku a Louis mi zatial čelo.

-Bože ty vážne horíš- Hneď ako vetu dopovedal prišiel ocko a podal mi pohár s vodou, tabletku a zmeral mi teplotu.

-39,1! To je dosť. Si si istá že nechceš ísť ku nám?

-Bolo by to divné a ešte k tomu vás nakazím.

-Prečo by to malo byť divné, veď si naša dcéra.- Vážne povedal NAŠA? -A nenakazíš nás máme celkom dobrú imunitu.- Louis iba prikívol.

-Tak dobre.

-Fajn vezmem ti vankúš a perinu.- Keď som sa postavila, zahmlelo sa mi pred očami a zakrútila sa mi hlava na čo následovalo že som spadla. -Som v poriadku.- Ozvala som sa keď som sa postavila. Vážne mi nebolo dobre... Cez noc som dvakrát zvracala a spala som do 13-tej!

My DadWhere stories live. Discover now