My Dad

Kapitola 44

HARRY

Zastavil som pred Zaynovou vilou a začal trieska na dvere. Otvoril. Chytil som ho za lem trička a vytiahol som ho z dverý.

-Kde je?!

-Kto?

-AMBER!!!

-Prečo by u mňa mala byť tvoja dcéra?

-Malik! Ja niesom sprostý, viem že tu je!

-Nie nieje a vypadni z môjho pozemku!- Načihol som svoju pravačku v snahe mu vlepiť ale Niall ma zastavil.

-Harry nerob to, nemáš dôkazy že to spravil on.

-Ty sa ho zastávaš?

-Nie nezastávam, len vravím že nemáš dôkazy že to bol on.- Má pravdu. Ak by sa nakoniec zistilo že to nebol on, mohol by som mať z toho problémy. S odhodlaním som otvoril už pootvorené dvere vili, vstúpil dnu a z plného hrdla zakričal meno mojej dcéry. Žiadna odozva. Za kapucňu ma chytila Niallová ruka a mierne ma potiahol do zadu na znak toho aby som išiel za ním.

-Poď Harry.-Pozrel sa na neho so zaslzeními očami a porážkou v tváry.

Vrátili sme sa naspať domov. BEZ AMBER. Trhalo mi srdce na kúsky keď som nemohol vidieť jej tvár. Bože čo si teraz prežíva. Jej psychika nebola úplne v poriadku pred tým a myslím že po tomto sa to nejak nezlepší. Ak nejake PO vôbec bude. Nemám tu Amber ani Louiho. Jedinú živú dušu čo tu mám je Niall ktorý už všetko zjedol a Ashley spiacu mi na kolenách.

-Harry, ja už pôjdem ok?- Prikívol som -Vyspi sa Hazz, potrebuješ to.

Hneď ako zavrel vchodové dvere ozvalo sa vybrovanie mobilu. Louis mi volal cez vydeohovor.

-Ahoj miláčik, našiel si ju?- Rozplakal som sa ešte viac. Nemal som od Zayna odísť, mal som obrátiť celú vilu hore nohami.

-Hazzy, preložil som svoje tour na neskôr, letím domov, o hodinku by som mal byť tam.

Louis o hodinu prišiel a hneď ako otvoril dvere, hodil som sa mu okolo krku a on ma hneď silno objal. Ani si nevibalil veci, išiel so mnou rovno do spálne a lahli si na postel. Ja som mu vzlykal do hrude zatial čo on ma hladkal po chrbte. Nesmierne ma jeho prítomnosť upokojovala ale stále som nemohol predýchať že tu Am nieje.