Kapitola 47

81 1 1
                                    

Konečne sme prišli domov. Šla som do sprchy a potom si zobrala z kuchyne jablko.

-Si hladná?- Spýtal sa ma Louis a ja som prikývla. -Tak to daj naspäť a ja niečo spravím, aj tak sme ešte nikto neraňajkovali.- Povedal a začal robiť cesto na lievance.

-Uuuu, niečo tu dobre vonia.- Povedal ocko keď vyšiel zo záchoda. Sadol si na gauč a zapol telku zatial čo som ja len stála na chodbe.

-Am, poď sem.- Poslúchla som a sadla si k nemu. On sa presunul ešte bližšie ku mne, objal ma a šepkal mi do ucha. -Neboj se už je všetko v poriadku, si s nami, nič sa ti nestane dobre?

-Dobre.

-Chceš sa o tom porozprávať či nie.

-Ani nie.- Kto by sa chcel rozprávať o tom že ho uniesol týpek z chlapčenskej kapely. 

-Počúvaj Amber, rozmýšľal som a napadlo ma že či by si nechcela chodiť ku psychológovi. Ja to nemyslím nejako zle ale tie tvoje attacky... A Malik tomu veľmi nepomohol. Porozmýšľaj o tom.

-Myslíš si že som blázon?

-Čo? to nie. Rozdiel medzi psychológom a psychiatrom je ten že psychológ je človek ktorý robí terapie a tak, zatiaľ čo psychiater je akoby doktor ktorý lieči psychicky narušených ľudí. A nieje hanba chodiť ku psychológovi, ja tiež chodím na terapie, tak isto ako aj Louis.

-Vážne?

-Hej, niekedy je fajn sa vyrozprávať.

-Ale ja ti hovorím všetko.

-Všetko?

-Mhm

-Dobre ale porozmýšľaj o tom.

-Raňajky!- Zakričal Louis z kuchyne. Sadli sme si za stôl a začali jesť. O štvrtej sa ozval zvonček na dverách.

-Otvorím.- Oznámil Louis. Po troch minútach sa vrátil naspäť a podal mi nejaké zošity z matiky. -Toto ti doniesol nejaký chalan.

-Ako vyzeral?

-Trochu vyšší než ty a mal blonďavé vlasy.- To musel byť Zachary. Odniesla som si zošity do izby a vrátila sa naspäť do obývačky. 

-Harry kukaj!- Ozval sa Louis.

-Čo?

-Niekto ťa odfotil s Justinom a teraz je všade že s ním chodíš.

-Veď to je fotka z oslavy.

-No hej...

-To fakt nemôžem mať chvíľku pokoj?!

My DadWhere stories live. Discover now