Sila prísahy I.: Zrada OPRAVENÉ

15. kapitola

Vyčarila som na tvári úsmev a rozbehla som sa po mostíku nahor. Zničené nohy od behu ma boleli a dupotali po dreve.

Calem ležal rozvalený na posteli a keď ma uvidel, prekvapil sa. Najmä ak som bola taká zadýchaná. Pohla som sa k nemu a on sa okamžite postavil. Skočila som mu do náručia a silno som ho zovrela. Nadýchla som sa jeho vône a konečne som dýchala.

Potom som sa od neho odtiahla, no nie ďaleko. Chytil ma za tvár a pozrel mi do očí. „Ty žiješ," šepla som. Usmial sa na mňa.

„Čakali sme ich," povedal hneď. „Mali sme plán, ako sa im vyhnúť. K táboru sa ani nepriblížili," hovoril, čo ma rozosmialo. Samozrejme, že mali plán. Bola som hlúpa, ak som si myslela opak. Načiahla som sa k nemu.

„Takže sú všetci v poriadku?"

„Preto si prišla?"

„Keď som sa to dozvedela, chcela som ťa varovať. No otec ma zamkol do špajze a nedokázala som sa dostať von."

„A ako sa ti to nakoniec podarilo?"

„Našla som tajný východ," povedala som a pozrela mu na pery.

„Moja šikulka," šepol, no potom už žiadne slová neprichádzali. Nebolo čo povedať.

Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Vášnivo, zúfalo. Hneď ma pustil a objal okolo pása. Mala som na sebe špinavé šaty a bola som strapatá a uslzená. Nevadilo mu to. Bozkával ma ako aj vždy, no predsa inak. Všetko sa zmenilo.

Zbierala sa vo mne túžba, ktorú som nedokázala zastaviť. Nechcela som. Chcela som viac. Omnoho viac, ako čo mi ponúkol doteraz. Chcela som ho celého.

Potlačila som ho jemne do hrude a chcela aby cúvol. Nebránil sa a ani sa neodtrhol od mojich pier. Akoby sme obaja vedeli, čo skutočne chceme.

Odtrhol sa od mojich pier a bozkával mi krk. Nie tak nežne a láskavo, ako naposledy. Hltal každý kúsok zo mňa. Dravo a nebezpečne. Rukou mi zovrel bok. Tou druhou mi prešiel po chrbte a chytil mi zadok, ktorý mi stisol. Nadskočila som, no od vzrušenia, ako od strachu. Potom so mnou cúvol a keď som narazila do stolíka, zastavil sa.

Zohol sa a chytil ma obomi rukami za stehná. Nechala som sa posadiť na stolík, ktorý pod mojou váhou zaškrípal. Calem sa ku mne prisunul a bokmi vrazil do mojich. Nohy som si omotala okolo jeho pása a pritiahla si ho rukou k sebe.

Žiadne nežné bozky a ani dotyky. To všetko bolo dávno za nami.

Jazyky sa nám dotýkali a ochutnávali. Hrýzla som ho do pery a naťahovala mu ju a užívala som si pritom vrčanie, ktoré vydával. Páčilo sa mu to.

Chytila som ho za ramená a dávala mu dole kabát. Pomohol mi a hodil ho o zem. Potom som mu chytila aj košeľu a rozopínala gombíky. To trvanie bolo ničivé.

Keď aj tú mal dole a hruď mal odhalenú, odtrhla som sa od neho a zadychčane som sa na neho pozrela.

Zdvihla som ruku a dlaňou mu prešla po hrudi. Po dokonale vyrysovanej hrudi. Naklonila som sa bližšie a pobozkala ho na kľúčnu kosť. Zatajil dych, no nič nespravil. Pozrela som sa zdola na neho. Jazykom som mu prešla po prsných svaloch a pobozkala ho na hruď. Hladila som ho po bokoch a počula, ako dýchal. Neodťahoval sa. Až kým som sa ho nedotkla na bruchu.

Od pupka až po opasok mal dokonalé malé ochlpenie. Dotkla som sa ho, no vtedy mi chytil zápästia. Dlane mi položil na stolík a pritlačil na ne ruky.

„Si pripravená?" šepol a prerývane dýchal.

„Na čo?"

„Na to, ako sa ťa zmocním," zavrčal a pobozkal ma. Najprv na pery, no potom pokračoval na krk. Vzdychla som. Presunul sa na hruď a pobozkal ma na prsia cez oblečenie. Dokonca mi do bradavky zahryzol, až som zaskučala. Snažila som sa zdvihnúť ruky, no stále mi ich pritláčal o stôl.