28. kapitola

52 3 0
                                    

Usmiala sa na mňa a prikývla. Cez toľké šperky a nádherné oblečenie, som ju takmer nespoznávala. Stále to však bola ona. Na tvári mala krásne farby, no jej oči sa nezmenili. Poznala by som ich kdekoľvek.

„Čo tu robíš?" spýtala som sa šokovane a ničomu nerozumela. „Ako si sa sem dostala?"

„Som tu dlho," povzdychla si a podišla bližšie. Obišla som pracovný stôl a išla k nej. Zblízka bola ešte krajšia.

„Arryn, čo sa stalo?" spýtala som sa smutne. „Ako si sa sem dostala? Hľadala som ťa. Tam dole, na prísahe. Všade som ťa hľadala."

„Prisahala som už dávno," priznala sa, čo ma prekvapilo. „Ja tu žijem, Tatiana."

„Čože?" zvýšila som prekvapene hlas. „Ako je to možné?!"

„Veľa sa toho zmenilo, keď si odišla, vieš? Zmenilo sa príliš veľa," vzdychla si a pozrela mi do očí. „V ten deň, keď si ťa kráľ povolal na hrad, neskôr sa vrátil Thomas a hľadal ťa. Chcel ťa vziať k sebe na hrad aj napriek tomu, že si ešte neprisahala. Nenašiel ťa, čo ho rozzúrilo, no našiel mňa," trochu sa zasmiala. „Pravdu povediac, nanútila som sa mu. Nenápadne, samozrejme. Aby si nemyslel, že je to naschvál. Oklamala som ho a vrátil sa na druhý deň aj so žiadosťou o ruku."

„Čo?" zapišťala som.

„Čo dodať," pomykala plecami. „Viem byť veľmi presvedčivá," žmurkla na mňa, no nestíhala som sa čudovať.

„Prečo by si to robila preboha?" spýtala som sa krútiac hlavou. „Prečo si s niečím takým súhlasila?"

„Naozaj sa pýtaš?"

„Nemiluješ ho," pokrútila som hlavou a odvrátila sa. „Máš Adlera. Veď Adler je s tebou, nie?"

„Ešte o tom nevie, ale dozvie sa to," povedala smutne. „Pozri. Nechcem, aby si si myslela, že to robím pre postavenie alebo nebodaj..."

„Staneš sa kráľovnou," prerušila som ju a odstúpila. „Čo teraz odo mňa čakáš?"

„Len tak som ťa mohla ochrániť."

„Prosím?"

„V ten deň bol Thomas veľmi nahnevaný. Tak veľmi, že chcel poslať armádu znova do lesa. Vedel, že tam niekde budú povstalci, pretože len nedávno z hradu odišli. Ak by to urobil, našli by vás. Som si tým istá. Zastavila som ho tým, že som na seba upriamila pozornosť. To bolo to jediné, čo som vedela, že naozaj zaberie."

„Arryn, preboha. Na čo si myslela? Toto ti nemôžem dovoliť," chytila som ju so strachom za ruky. „Toto nesmieš."

„Ty si si tiež vybrala, čo budeš robiť. Prečo je to problém u mňa?" zamračila sa na mňa. „Ak budem tu, pomôžem vám. Dám vám dôležité informácie, ktoré sa dozviem. Budem vám všetko hlásiť. Budete mať špeha priamo pod nosom kráľa!"

„Nie, Arryn. Nemôžeš sa takto obetovať. Takto nie!"

„A ty si sa snáď neobetovala kvôli povstalcom a nešla si ich uprostred noci varovať?" povedala prísne. „Zachránila si život Calemovi a aj tomu chlapcovi počas šibenice. Dokonca si sa chcela vydať za Heatleyho, len aby si ho špehovala."

„Toto je niečo iné," povedala som zúfalo. „Toto bude na celý život. Nemôžeš ho takto zahodiť!"

„U teba by to bola svadba, v čom je to u mňa iné?" povedala a odtiahla sa. „Pamätáš sa čo sa stalo pred štyrmi rokmi? Ešte u nás doma?" Zažmurkala som. „Prišli potulní muzikanti a zabávali sa v hostinci. Jeden z nich so mnou flirtoval a opil sa. Chcel odo mňa viac a keď som odmietla, chcel ma k tomu prinútiť. Vtedy si zasiahla," povedala a prehltla vzlyk. „Zachránila si ma pred ním a dobila ho tou smiešnou metlou. Nikdy som ťa nevidela takú nahnevanú," zasmiala sa.

Sila prísahy I.: Zrada OPRAVENÉWhere stories live. Discover now