Sila prísahy I.: Zrada OPRAVENÉ

11. kapitola

Keď sme sa tú noc vrátili domov, bola som pripravená na rozhovor s rodičmi. Po zvyšok večera som s nimi neprehovorila a vždy keď so mnou chceli hovoriť, tvárila som sa neprítomne.

Nikdy nezabudnem na rozhovor, ktorý som si vypočula. Nikdy nezabudnem na tie slová, ktoré hovorili. Bola som zranená, zradená a pritom som vedela, že je to pravda. Ešte chvíľu potom som sa snažila spamätať a domýšľala som si, že sa mi to iba zdalo. No keď som videla ako sa rozprávali s ostatnými ľuďmi, podlizovali sa im a smiali sa na všetkom čo hovorili, došlo mi, že to bola pravda. Nenávideli svoj život a chceli nový.

Čo im však vadilo? Boli sme zdraví. Mali sme všetko, čo sme potrebovali. Prečo chceli viac? Prečo neboli spokojní? Všetky tie roky, ktoré sme spolu strávili a chvíle, kedy sme sa spoločne smiali. To všetko bolo len klamstvo? Lož a pretvárka?

Doma mi povedali, že je pán Heatley skvelá partia a ja som súhlasila. Mama takmer vyskočila z kože a otcovi sa oči tiež rozžiarili. Akoby im odľahlo, že som sa s nimi nechcela hádať a ponuku na sobáš som prijala.

Prijala som ju však z iného dôvodu.

Netušila som, čo Calem a povstalci chceli z Heatleyho pracovne, no bola som odhodlaná to zistiť a najmä získať. Vedela som, že som bola hlúpa. Správala som sa nezodpovedne a možno aj riskantne. Uvedomovala som si to. No stále som počúvala slová od Ruth. Mala pravdu, no chcela som jej dokázať, že sa mýli. A aj samej sebe.

Pán Heatley bol vysoko postavený muž, šľachtic, ktorý vlastnil mnoho pozemkov mimo hlavné mesto. Dokonca spolupracoval s obchodnými loďami a zo západu dovážal najvzácnejšie kovy a materiály na výrobu drahého oblečenia. Nečudovala som sa, že mal toľko peňazí a najmä, že bol vždy tak skvele upravený.

O našom zasnúbení sa dozvedelo takmer celé mesto behom pár dní. Od mojej prvej návštevy jeho panstva, som ho nenavštívila. Moja matka utratila majetok, aby mi zaobstarala nové šaty a doplnky, pretože som ho musela všade sprevádzať. Boli to však len obyčajné obchodné stretnutia. Nikdy som nerozumela jedinému slovu, ktoré spolu hovorili.

Čakala som na koč, ktorý pre mňa mal prísť. Mal pre mňa prísť sám, no zdržal sa. Mama ma obliekla do drahých šiat, a preto som pred domom čakala. Najradšej by som však nasadla na koňa a utiekla ďaleko do lesa.

„Tatiana," zvolal zrazu niekto. Obrátila som sa a uvidela ku mne po ceste kráčať Antonia. S povzdychom som sa na neho pozrela.

Odkedy sa dozvedel o mojom zasnúbení, tak sa so mnou snažil hovoriť. Zakaždým som ho však odmietala a aj tak som musela vždy odísť. Zároveň som s ním nechcela hovoriť.

„Ahoj, Antonio," pozdravila som sa mu s úsmevom a pritom zakrývala nutkanie vyzuť si topánky na podpätkoch. Veľmi zle sa mi v nich stálo. „Stalo sa niečo? Prepáč, ale niekam sa chystám."

„Je pravda, že si zasnúbená?" spýtal sa hneď.

„Áno," priznala som neochotne. Pozerala som sa mu do tváre a videla hnev. Urazil sa.

„Ako si mi to mohla urobiť?" vyčítal mi. „Veď sme spolu mali plány!"

„Plány? Aké?" prekvapene som na neho hľadela.

„Vedela si, že mám o teba záujem. Preto si naschvál zbalila niekoho iného?" vyskočil na mňa. „Ide ti o peniaze? Má ich viac než ja?"

„Antonio!"

„Myslel som si, že si iná," odfrkol a nahnevane odchádzal preč.

Prekvapene som sa pozerala ako odchádzal preč a nezmohla sa na slovo. Myslel som si, že si iná. Budú sa to isté pýtať aj ostatní? Budú si myslieť, že som sa hnala za peniazmi a postavením?