Sila prísahy I.: Zrada OPRAVENÉ

16. kapitola

Všetci sa zabávali, okrem mňa. Pozerala som sa na ľudí, ktorí pili šampanské a aj tvrdší alkohol a tancovali. Gratuloval nám úplne každý a aj niekoľkokrát. Bola to uvoľnenejšia oslava, ako ples na hrade. Tu sa ľudia správali k sebe intímnejšie a dôvernejšie. Pred nejakým časom by som sa za nich cítila trápne, no tentoraz mi to bolo jedno.

Vždy keď sa pri mne niekto objavil, nasadila som krásny úsmev a keď odišiel, pohasol. Nevedela som, či to ostatní videli. Jediné, ktoré to naozaj videli, boli slúžky, ktoré sa na mňa súcitne pozerali.

Cossette a Rosemary som medzi nimi nevidela. Mohlo to znamenať, že odišli, pretože získali čo potrebovali. Alebo sa tiež zúčastnili na akcii, ktorú povstalci mali. Pozrela som sa na hrad a bála sa, pretože tam niekde bol Calem. Mali prepadnúť zbrojnicu a vedela som, že takéto prepady nikdy nekončili dobre.

Rýchlo som sa však odvrátila, aby som nemyslela na zlé veci.

Všímala som si rodičov, ktorí sa rozprávali s obchodníkmi, aj so šľachticmi a ich smiech som počula aj z takej diaľky. Určite im narozprávali všeličo, len nech sa im zapáčia. S niektorými si otec podal aj ruky, tak som predpokladala, že im to vychádzalo. To, čo som mu povedala pri lese platilo. Ak sa za Heatleyho vydám, nedovolím, aby z majetku čokoľvek videli. Ak sa chceli mať dobre a byť bohatí, musia pre to niečo spraviť sami. Ja som ich vstupenka nebola.

„Ach, tie podpätky ma raz zabijú," zafrflala Elizabeth, keď sa pri mne zastavila. Na oslave som ju videla už dávnejšie, no nikdy sa so mnou nerozprávala. Chodila od stola k stolu a popíjala všetko, čo jej prišlo do ruky. „Bola si už niekedy na takýchto oslavách?" spýtala sa a kývla hlavou k dvojici, ktorá sa pod altánkom oddávala až príliš odvážnym hrátkam. Očervenela som.

„Nie. Nemala som tú česť," povedala som a ona sa zaškerila.

„Je to nechutné," odfrkla. „Majú to robiť doma v súkromí a nie tu, kde ich všetci vidia. No takí sú boháči," pomykala plecami a znova sa napila. Bola už opitá. „Zajtra sa vydávaš. Príliš mladá, ak smiem podotknúť. Mrzí ma, že ťa to stretlo."

„V koľkých rokoch ste sa vydávali vy?"

„Mala som šestnásť. Môj muž mal vtedy sedemdesiat rokov," povedala a mne padla sánka. „Mal vysoké postavenie, ako aj Heatley. Myslela som si, že na mňa bude krutý a bude ma každú noc znásilňovať."

„A robil to?" dovolila som si spýtať sa. Usmiala sa.

„Nie. Nikdy sa ma nedotkol," povedala s povzdychom. „Vieš, mala som krutých rodičov a on ma od nich zachránil. Vzal si ma za ženu, pretože jedine tak som mohla byť slobodná. Potom sa ku mne nemohli priblížiť. Obetoval pre mňa veľmi veľa a po svojej smrti mi zanechal postavenie a majetok. Keď zomrel, zanechal vo mne veľkú prázdnotu."

„Mali ste ho rada?"

„Nie romantickým spôsobom, ale áno. Veľmi som ho milovala. Bol mi ako otec. Pravý otec, akého som nikdy nemala. Dala by som čokoľvek za to, aby tu so mnou ešte mohol byť," usmiala sa a znova sa napila. Vyzerala byť taká zraniteľná a smutná.

S prázdnym pohárom sa pobrala preč. Pozerala som sa na ľudí okolo mňa, no nikto už za mnou nešiel. Každý mal vlastné rozhovory, ktorým sa venovali.

Ubehli možno aj hodiny, kým sme boli na oslave, no mne to prišlo ako večnosť. V jeden moment mi mama povedala, že sa vracajú domov, ale bezo mňa. Evidentne dosiahli čo chceli, a preto sa nechceli zdržiavať. Mne však výrazne povedali, aby som sa skoro nevracala. Nakoľko nebola ani polnoc, oslava ešte stále prebiehala.

Stála som práve sama pri altánku, keď som sa pozrela na Heatleyho. Pozeral sa na mňa z druhej strany záhrady.

Nepozeral sa na mňa prívetivo a ani so samoľúbym výrazom v tvári. Tento pohľad bol iný.