Sila prísahy I.: Zrada OPRAVENÉ

13. kapitola

Hudbu som počula už z diaľky, keď sme do sály prichádzali. Na každom kroku stáli vojaci a služobníctvo, ktoré nás s úsmevom na tvárach viedlo a uvádzalo.

Pred vstupom na hrad som si dala na tvár masku, aby ma nikto nepoznal. Lady Elizabeth sa dokonca od nás oddelila a vstúpila do sály sama.

Stála som v obrovskej miestnosti, osvetlenej nádhernými farbami a dekoráciou. Dali si záležať, aby to bolo prepychové a drahé.

Keď sme prišli, Heatley ma okamžite zaviedol na parket a pritiahol si ma k sebe. Tancovať som vedela, pretože som sa ako malá hrala s Arryn na tanečníčky. Kroky zložitých a synchronizovaných tancov som poznala takmer naspamäť.

„Ide ti to veľmi dobre. Pokračuj takto ďalej a všetci mi ťa budú závidieť," šepol mi do ucha počas tanca. Keď sa ma dotkol na páse a ruke, prišlo mi zle, no ovládla som sa.

Obzrela som sa okolo nás a všimla som si, ako sa na nás ostatní pozerali. Najmä muži, ktorí ma pozorovali a premeriavali si ma. Aj keď tancovali so svojimi krásnymi ženami. Preto som sa odvrátila a pozerala sa radšej na Heatleyho krk.

„Robíte to preto, aby vám závideli?"

„A kvôli čomu inému?" zasmial sa. „Si najkrajšia žena v sále. Dovolím si tvrdiť, že krajšia aj spomedzi šľachticov. Každý ťa bude chcieť spoznať a budú sa na teba pýtať. A ja budem ten, ktorý vyhlási, že si len moja." Tentoraz som sa zasmiala ja.

„Čo keď si so mnou bude chcieť niekto niečo začať? Čo mám robiť?"

„Keď budú vedieť komu patríš, neskúsia to. Nedovolia si na teba siahnuť. Nech sa pozerajú, ale to je všetko," povedal a obzrel sa. Niekomu sa pozdravil a vzápätí prestal tancovať. „Ako som ti povedal, nebudem sa ti venovať. Prechádzaj sa tu, tancuj a každému ukáž, že patríš len mne," pošepkal a odchádzal preč.

Nechal ma úplne samú v miestnosti plnej predátorov. Obzrela som sa okolo seba a všimla som si, že sa ku mne nejakí muži tlačili. Hneď som si chytila šaty a zmizla z parketu. V žiadnom prípade som nechcela stráviť celú noc tancovaním s cudzími ľuďmi. Radšej som si sadla na mäkké pohovky pri stene a cestou som si od sluhu vzala pohár so šampanským. Stále okolo chodili a rozdávali aj jedlo na táckach. Vyzeralo výborne.

„Smiem si prisadnúť?" spýtal sa ma niekto. Zdvihla som pohľad a pozrela sa na usmievavú lady Elizabeth. Nemala na tvári zelenú masku, ktorú predtým držala. Usmievala sa na mňa, a preto som prikývla. Keď si ku mne sadla, vytiahla spod rukáva vejár a začala sa s ním ovievať. „Ach, je tu neskutočné teplo. Mali by pootvárať všetky okná a aj dvere."

„Možno nechcú rušiť ostatných na hrade."

„Možno. Som si však istá, že dnes v noci sa aj tak nikto nevyspí. Vďaka tebe," povedala a žmurkla na mňa. Odvrátila som sa. „Páči sa ti tu?"

„Samozrejme, je to tu krásne," odvetila som a pozrela sa na ňu. „Nie som však na podobné udalosti zvyknutá."

„To chápem, drahá. Nie každému dievčaťu sa podarí sem dostať. Povedz mi, ako si spoznala Heatleyho?"

„Dozvedela som sa to náhodou," priznala som sa. „Spoznal mojich rodičov a vypýtal si ma od nich. Pri spoznávaní som ho sprevádzala na obchodných stretnutiach a akciách. Spoznali sme sa," klamala som, až mi horelo za ušami. Nezáležalo by mi, ak by úplne zhoreli.

„Máš ho rada, však? Je to sympatický muž," lišiacky sa na mňa usmiala.

„Samozrejme. Preto som so svadbou súhlasila," po týchto slovách som sa hneď odvrátila, aby nevidela môj odpor. Zrazu som však začula ako sa rozosmiala a prekvapene som sa za ňou znova obrátila. „Stalo sa niečo?"