Sila prísahy I.: Zrada OPRAVENÉ

Epilóg

Všetko sa zmenilo. Zmenilo sa prostredie, príroda a zmenili sa aj ľudia. Nemyslela som si, že sa môže človek tak rýchlo zmeniť. Nastaviť sa na nové prostredie a prijať ho. Doteraz som bola zvyknutá na určitý režim a ten som opustila. Opustila som úplne všetko, ale sústredila som sa na to, čo som mala pred sebou a čo ma ešte len čakalo.

„Si v poriadku?" ozval sa niekto za mnou a obrátila som sa. Postavil sa pri mňa Cyrus, ktorý sa so mnou z vysokej hory pozeral na mesto.

V diaľke sa rozprestieral Kadath, veľkolepé mesto, za ktorým chodili obyvatelia, aby začali nový život. Prepychovejší a šťastnejší. Pred mnohými týždňami, mesiacmi, som bola aj ja medzi tými, ktorí sa tešili. Chcela som zabudnúť na starý život a začať nový. Podarilo sa mi to, ale inak ako som si myslela.

„Už áno," odpovedala som a odvrátila sa. Keď sme sa pred dvomi dňami vrátili z hradu, Calem zburcoval celý tábor a najmä Lynette, aby ma okamžite ošetrili. Nezaujímal sa o vlastné rany a ani o ostatných. Lynette musela najprv ošetriť mňa a až potom iných.

Ošetrila a namazala mi zranený chrbát, ktorý som ešte aj po dvoch dňoch cítila a ošetrila mi celé telo, ktoré som mala zranené. Calem na to samozrejme dohliadal.

„Povedal som, že keď sa to všetko skončí, porozprávame sa. Nemyslím si však, že je o čom hovoriť."

„Naozaj?"

„Miluješ môjho syna. Obetovala by si kvôli nemu život a ja som to všetko videl, Tatiana," povedal a usmiala som sa. „Na hrade si dokázala, že by si riskovala nielen kvôli nemu, ale aj kvôli povstalcom. Urobila si to z vlastnej vôle, sama si si vybrala a to sa nedá odmietať." Obrátila som sa k nemu.

„Znamená to, že ma prijmete medzi seba?"

„Calem by nikdy nedovolil, aby si odišla a ja to rešpektujem. Čakáš jeho dieťa, takže je nemožné, aby ste sa oddelili. Už nikdy," povedal a pozrel sa na mňa. „Ľudia si ťa obľúbili a som si istý, že časom sa to podarí aj mne."

„Veríte mi?" spýtala som sa a nadýchol sa.

„Áno."

„Viac vedieť nepotrebujem," usmiala som sa a našťastie mi úsmev opätoval.

Vedela som, že si ostatných musím získať, no bude to trvať nejaký čas. Bitka na hrade bola len začiatok. Nemohli ma mať radi zo dňa na deň. Najprv ma musia spoznať a až potom sa mi otvoria.

Dúfala som, že ten deň nadíde.

Spoločne sme sa vrátili späť do tábora. Ľudia už boli upokojení a radovali sa z malej výhry. Oddychovali a dopriali si zaslúžený odpočinok. Rozhodol tak Calem, ktorý chcel, aby všetci nabrali silu. Niektorým totiž chýbala.

Kráčala som po tábore a niektorí sa za mnou obracali. V očiach som im už nevidela tú nedôveru a nespokojnosť, ako pred pár dňami. Zmenilo sa to a už sa neodťahovali. Niektoré ženy sa so mnou dokonca rozprávali a dávali mi všelijaké rady ohľadom dieťaťa. Každú radu som si vážila. Bolo to nové a veľmi príjemné. Vedela som však aj dôvod, pre ktorý sa ich postoj zmenil.

Zabila som totiž ich úhlavného nepriateľa.

Keď sme z hradu unikali, plakala som. Zabila som ďalšieho človeka, avšak tentoraz som to urobila vedome, aj napriek tomu, že to bol samotný kráľ. Stal sa zo mňa najhľadanejší človek a zradca celej krajiny. Thomas sa stane kráľom a nikto sme nevedeli, čo od neho očakávať.

Pozrela som sa pred seba a videla skupinku zabávajúcich sa mužov sedieť pri zvyčajnej lavici, ako jedli a popíjali. Aj po dvoch dňoch mali na tvárach a rukách zranenia. Okrem oblečenia nikomu nedovolili, aby sa ich dotkol a ošetril ich. Chceli vystavovať svoje rany svetu, no aj sebe, aby vedeli, čo prežili.