V meste, ktoré zničil

3

Dala som si načas, kým som vystúpila z auta a prišla do nášho bytu. Samo v obývačke nervózne chodil horedole od okna k stene s rukami vo vlasoch. Nedal si dole koženú bundu, dokonca ani topánky. Akonáhle začul, že zatváram dvere, vyšiel do predsiene a neisto na mňa zahľadel. Vyzula som si topánky, mikinu zavesila na vešiak a kľúče hodila na stolík. S povzdychom som sa okolo neho pobrala do obývačky, kde som podišla k oknu a zapozerala sa na detské ihrisko vonku. Samo ku mne zozadu pristúpil a rukami ma pritiahol k sebe. Z krku mi odsunul na bol pár prameňov vlasov a pomaly vdychoval moju vôňu. Pravdepodobne ho to ukľudňovalo.

,,Prepáč,"ozval sa previnilo a vtisol mi bozk na spánok. Jeho ruky som odstránila zo svojich bokov a otočila som sa k nemu tvárou. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Päsťami som ho udierala do hrude a pomedzi vzlyky kričala.

,,Ty hajzel, mohol si nás zabiť!" búchajúc do jeho hrude som rázom padla do jeho rúk. 

,,Bí, ja viem. Som idiot. Ty vieš, že nenávidím, keď ťa obzerajú chlapci. Pri tebe vždy strácam zdravý rozum," sklopil zrak na moje rameno a opäť vdychoval moju vôňu. Saturovalo ho to.

Pustil mi ruky a chytil mi tvár do svojich dlaní. Vášnivo spojil naše pery. Na jazyku som pocítila slanú chuť svojich sĺz, ale prameň, ktorý sa mi rozohrial pri srdci bol silnejší a na nepríjemnú situáciu spred školy som v mihu zabudla. Rukami som mu zašla do vlasov, zatiaľ čo on mi prechádzal jemnými pohybmi až ku krížom zanechávajúc neviditeľné stopy po krúžkoch, ktoré kreslil prstami. Chytil ma za zadok a zdvihol, zatiaľ čo ja som si nohy prekrížila okolo jeho bedier. Jazykom mi pootvoril pery a vkĺzol dnu. Keď sa navzájom preplietol s mojim, bola to zaujímavejšia vojna než tá, ktorá sa odohrala v Tróji. Keď sme sa od seba odtiahli, dych sa nám miestami zasekával ako po únavnom maratóne. Samovi sa leskli oči akoby bral každý deň výdatnú dávku heroínu. Svoj pohľad presmeroval na moje pery, ktoré opäť spojil o čosi v jemnejšom bozku. Zahryzol mi do spodnej pery a vtisol mi ešte jeden rýchly bozk.

,,Myslím, že by som sa o teba mala postarať," povedala som, keď ma položil na rovnú zem. Jemne som mu prešla prstom po zranenom mieste na tvári.

,,Nič to nie je," usmial sa. Zbehla som do kúpeľne pre malú lekárničku a vrátila som sa späť do obývačky, kde sa Samo opieral o roh skrine so založenými rukami pozerajúc na našu spoločnú fotku položenú na konferenčnom stolíku. Bola to momentka spravená mesiac po tom, čo sme sa dali oficiálne dohromady.

Vyzeral na nej tak šťastne. Obaja.

Podišla som k nemu a na líce som mu priložila už mokrú vatu s dezinfekčným roztokom. Nepohol ani brvou, len zaťatá sánka prezrádzala, že štípanie cíti. Prečistila som mu ranu a utrelaju mokrou handričkou.

,,Už neodídeš, však?" zosmutnel. Chytila som ho za líčka a pokrútila hlavou.

,,Vieš Bijou, tento vzťah je jak na ľade. Jednu dobu sa korčuľujeme a druhú padáme," sklopil zrak na zem. Pichlo ma pri srdci ho takto vidieť, znudeného, zničeného.
,,Od toho sa učíme," dodala som, ,,spoločne!" Zovrela som mu silno ruky, aby sa uistil, že som pri ňom. Venoval mi letmú pusu na nos ako poďakovanie a vyšiel z obývačky na chodbu, kde s niekým chvíľu volal.

,,Obleč sa, pôjdeme sa najesť," zahlásil a pobral sa ku dverám, za ktorými nezvyčajne rýchlo zmizol.

Hodila som na seba vetrovku, do tašky pár vecí, dvere som za sebou zamkla a vybehla na dvor, kde ma čakal s rukami vo vreckách a jemným úsmevom na tvári. Ponúkol mi svoju ruku, v ktorej sa tá moja strácala, a tak sme sa ruka v ruke vybrali hore mestom nájsť vhodný podnik, ktorý by uspokojil naše žalúdky. Nakoniec sme predsa len skončili v pizzerií spolu so Samovými kamošmi, ktorí sa k nám pridali cestou. Riešili popoludňajšiu bitku, ale Samovi nebolo akosi do reči. Sedeli sme za jedným veľkým stolom. Každí si objednal pizzu podľa svojej chuti. Kým sme čakali, pri stole sa rozbehol rušný rozhovor. Začula som, ako sa otvorili dvere a niekoľko dievčat, ktoré celú reštauráciu v sekunde obdarovalo hlučným smiechom, vstúpilo za zvuku klopkania vysokých opätkov. Zamierili smerom k nám. Nebol to nik iný, než Ivana s nejakými dlhonohými rapavými dievčinkami. Ivana dlho nečakala a každéhoz nás vyobjímala, žiaľ, nezabudla ani na mňa. Nechutne sladkastá vôňa jej parfúmu mi na chvíľu otupila čuchové zmysly. Sadla si vedľa Samuela a pokojne si odjedala z našej pizze, ktorú práve doniesli. Prižmúrila som oči a pozorne som sledovala raz ju a raz Sama. Ten si z toho očividne ťažkú hlavu nerobil a jedol ďalej nevenujúc mi ani jeden pohľad. Čosi s Edom preberali, keď skrčil obočie a dôrazne mu čosi opakoval a gestikuloval. Ivana sa jemne oprela hlavou o Samovo rameno, počas toho sa bez mihnutia oka pozerala na mňa.

,,Samo?" z Eda svoju hlavu presmeroval na ňu, ,,posilňuješ?"

Chytala mu ruky a stláčala jeho svaly. S iskričkami v očiach čakala na odpoveď pozerajúc mu presne do očí. Samuel prikývol hlavou a pousmial sa, bral to ako lichôtku. Z kabelky som vybrala balík žuvačiek, jednu som si dala do úst a prežúvala. Robila som si žuvačkové bublinky, ktoré som úmyselne praskala vždy, keď niečo vyšlo z Ivaninej huby. Dotkla sa jeho tváre, ktorú si prisunula k ústam a šepla mu niečo do ucha. V rýchlosti som sa postavila, v tej sekunde Samo prestal žuť kus pizze a zdvihol pohľad na mňa stojacu.

,,Kašlem už na tvoje kamarátky," s klesnutým výrazom som nechala na stole nedotknutú pizzu a odišla z reštaurácie. Za sebou som počula rýchle kroky, ktoré ma rázom zastavili.

,,Čo robíš?!" nechápavo ma zdriapol Samuel.

Neodpovedala som, odpútala sa od neho a odkráčala vlastnou cestou domov. Ale už sama.