V meste, ktoré zničil

11

Po škole som išla domov sama. Samo mal 9 hodín, tak bolo zbytočné na neho čakať. Po kľudnej ceste ma zabrzdil chlapec, ktorý do mňa predtým nechtiac nabúral v autobuse, keď som bola som Samom.

,,Hej! Stoj!" zamával rukou.

,,My sme sa už stretli," zastavil ma v ceste.

,,Je to možné," rukou som si prekryla oči, aby ma slnko neoslepovalo.

,,Nezájdeme na kávu?" artikuloval rukami.

,,Nie, prepáč," pousmiala som sa a vykročila vpred. Rozhodol sa ma sprevádzať cestou domov, čo vo mne vyvolávala celkom nepríjemný pocit, no neodvážila som sa mu nič napovedať. Medzitým sme debatovali o škole. Musím podotknúť, že sa s ním dalo baviť o hocičom, na všetko mal argument. Odomkla som byt a pozvala ho nakoniec dovnútra. Prečo som to spravila? Sama neviem, nevzbudzoval vo mne nič, čo by mi mohlo ublížiť, aj keď bol úplne cudzí. Dúfala som, že tu nestrávi celý deň predsa to nie je môj byt, ale Samov. Vyzula som sa a v ponožkách zbehla po papuče pre Mareka. Nasmerovala som nás do kuchyne, kde som sa chystala mu pripraviť jeho vysnenú kávu.

,,Akú kávu piješ?" opýtala som sa vykúkajúc cez linku z kuchynky.

,,Vieš čo? Daj mi jacobs," povedal s miernym úsmevom na tvári. Vyzeral ako exekútor. Obzeral si celý byt, no pozastavil sa pri fotke, kde sme boli so Samom spolu v objatí. Chytil ju do rúk a skúmal ju. Kým som zalievala kávu, Marekovi fotka nechtiac spadla a sklo sa rozbilo.

,,Prepáč, to som naozaj nechcel, som ale nešikovný," vyzeral, že ho to naozaj trápi. Podala som mu kávu s lyžičkou a išla pozbierať sklo zo zeme.

,,Mám ti pomôcť?" ponúkol sa.

,,Nie, nie. Ja to zvládnem," uistila som ho. Marek nepočúvol a aj tak sa zohol a zberal roztrieštené kúsky skla na malom koberčeku.

,,To ti urobil on?" nadvihol obočie pri pohľade na môj krk, kde svietili fialové cucfleky. Bez slova som prikývla, postavila som sa a odhodila sklíčka do koša.

,,Vieš, že keď sa ti to zapáli, môžeš umrieť?" mudroval.

Ako Samo, ako všetci chlapi.

,,To nie je tvoja starosť," nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Ubližuje ti?" na jeho tvári bol badateľný zvedavý výraz.

,,Prosím? Vyzerám, že by som trpela alebo čo?" rozhadzovala som rukami do nepríčetna.

,,Vyzerá to tak, že ťa núti do vecí, ktoré nechceš," usúdil s dôležitým pohľadom a hlavou položenou vo výške niekde pri strope.

,,No nič teda, rád som ťa spoznal. Dúfam, že nabudúce si už niekam zájdeme," pomaly sa poobúval, dopil kávu a popri tom sa trochu obtrel s rozkrokom o moju riť. Zakývala som mu a zabuchla dvere. Vybehla som hore do izbe a šikovne sa prezliekla. Zhodila som zo seba podprsenku, ktorá ma tlačila na rebrách. Zostala som len v spodnom prádle a voľnom tričku. Z tašky som si vybrala zošity a kým Samo nebol doma, učila sa na testy. Po hodine som zavolala Samovi. Odkázal mi, že si robia posledné prípravy na stužkovú, tak som sa veľmi neobávala. Keď sa vrátil domov, šikovne som zišla po schodoch dole a vtrhla mu do náručia. Až po chvíli som si uvedomila, že ten koho objímam nebol Samo, ale vysmiatý Eduard. Za Edom stál Samuel so založenými rukami a zdvihnutým obočím. Pomaly som sa odtiahla a ostala zarazene stáť. Snažila som sa vyhnúť Samovemu prenikavému pohľadu, no rýchlym tempom som si odcupitala naspäť do izby.

,,Počkaj!" zakričal Samuel ,,a svojho priateľa neobjímeš?"

Na mieste som sa otočila a s návalom hormónov šťastia Samuela z celej sily objala.

,,Migaj sa prezliecť. Zas robíš striptíz nevhod," capol mi po zadku, kým ma objímal. Vrátila som sa do izby, kde som napravila neustlanú posteľ. Obzrela som sa v zrkadle, ktoré sme mali na stene a na zadku som zbadala odtlačok Samovej ruky, ktorý mi tam svietil.

,,Bijou?" zakričal zdola Samuel, ,,čo sa stalo s našou fotkou?"

Keď som sa prezliekla v rýchlosti som sa spakovala dole schodmi a pozrela na Samuela držiaceho rozbitú fotku v rukách.

,,Upratovala som a drgla som do stolíka nechcene," zmätene som zazrela na Eda, ktorý nás oboch skenoval. Vedel, že klamem. Potichu som si sadla vedľa Eda a vydýchla si. Samuel sa ďalej nepýtal, čo ma celkom prekvapilo.

,,Nikdy som nevidel Samuela takého zamilovaného a nadržaného zároveň," uchechtol sa Edo. Nad jeho poznámkou som sa len víťazne a blaho pousmiala. Asi mu moja prítomnosť robila dobre a nielen že to vedel on, ale aj jeho kamaráti. Tešilo ma, keď mi to Edo povedal, veď trávil s nami čas od úplného začiatku. Vedel asi každý detail nášho vzťahu a možno aj viac než my sami.