V meste, ktoré zničil

23

,,Odpustila si mi?" vyslovil akoby ma chcel pobaviť. Zostala som ticho. Vrátili sa mi všetky spomienky z osudnej noci. On bol mojim všetkým, mojou oporou, mojou prvou láskou a dokázal to zničiť za pár minút mojej nepozornosti. Najradšej by som sa rozplakala na jeho hrudi a povedala, akú neskutočnú ťarchu v sebe držím.

,,Rovnako ako jej," potiahla som si z cigarety. Znelo to takmer bezcitne.

,,No čo vy dvaja? Idete s nami?" s hlasným rehotom pribehli chalani zvnútra držiac sa okolo ramien.

,,Kam?" zaujato som sa spýtala.

,,K Samovi," odpovedal jeden z nich. Bolo to hlúpe rozhodnutie? Neviem, ale oslava bola už na konci a nakoniec sme šiesti napchatí v jednom aute odišli k nemu.

,,Tak dlho som tu nebola," pomyslela som si pri pohľade na Samov byt, v ktorom som bývala niekoľko mesiacov spoločne s ním. Prezerala som každý detail, či si nevšimnem, čo sa tu zmenilo. No usúdila som, že sa zmenil iba stôl v obývačke za troška menší. Zarazila ma naša fotka na stolčeku pri okne, ktorá tam stále mala svoje miesto. Všetci sme si uňho posadali na gauč a pili ďalej. Nepýtala som sa domov, keďže chalani ma obdarovávali vtipmi o Samovi a jeho príhodách, počas toho ako sme sa odcudzili. Neviem, či mi to bolo príjemné počúvať, ale určité informácie ma časťami potešili.

,,No nechceš vedieť, čo robil, keď si mu chýbala," zasmiali sa všetci. Nadvihla som obočie a s úškrnom na Sama pozrela.

,,Rozbil stôl, ako už môžeš vidieť. Učil sa variť, čo mu vôbec nešlo a stále ťa sledoval. Keď sa dozvedel od Liany, že ideš na diskotéku, tak tam išiel len kvôli tebe," znovu sa zasmiali. A vtedy mi to doplo. Ona bola tá spojka, ktorá mu vyklebetila všetko o mne. Tušila som niečo. Liana sa mi posledné dni nezdala. Odpila som si z vodky a džúsu a pozrela na Samuela, ktorý sa smial s nimi. V ten moment na mňa pozrel aj on, naše pohľady sa spojili a nechceli sa odpojiť. Nezastaviteľné puto. Jeho úsmev sa premenil za seriózny pohľad. Postavila som sa a prešla do kuchyne po krabicu od džúsu. Chalani sa naďalej rozprávali. Kým som si nalievala džús do pohára, Samuel sa postavil za mňa a rukami ma objal zozadu. Chytil ma za boky a bolestivo ich stlačil.  Dlho som premýšľala prečo to robí, nedával mi na výber. Vždy som pri ňom tak slabá.

,,Prečo si sa s ňou bozkával?" odhodlala som sa a začala so zakázanou témou.

,,Úprimne?" pozrel sa mi do očí a ja som prikývla.

,,Písali sme si. Písali sme si cez správy niekoľko nocí a myslel som si, že k nej začínam niečo cítiť. Obe ste úplne rozdielne a samostatné osoby. Myslel som si, že k nej mám väčšiu náklannosť, že sa k sebe viac hodíme, no nebola to pravda. Po tvojom odchode som prišiel o niečo cennejšie," zdôveril sa mi.

,,Nemyslel si niekedy na to, ako sa budem cítiť?" zbiehali sa mi slzy.

,,Každý deň i noc. Ani si len nevieš predstaviť ako ma to mrzí a ako rád by som vrátil čas, aby som sa nikdy takto nezmýlil," sklopil zrak.

,,Mali ste niečo viac?" vypytovala som sa.

,,Nie. Ona sa zmenila. Ja som ju ničil, pretože taký som a občas mi jebne v bedni. Začala byť pri mne veľmi depresívna, čo jej ani mne nespôsobovalo žiaden úžitok," povedal.

,,Spala v moje..tvojej posteli?" opýtala som sa znova.

,,Nikto tam nespal, odkedy si odišla," odpovedal.

Po dlhej a zraňujúcej konverzácii sme sa vrátili k ostatným ku stolu. Pili sme až do rána, čo nebol dobrý nápad. Hlavne z toho dôvodu, že si nepamätám ani kedy som zaspala.

-

Slnko svietilo spoza parapety a tvorilo mi vrásky na čele. Oslepnutá slnkom som hľadela na miestnosť, v ktorej som sa nachádzala. Toto nemôže byť pravda! Mala by som sa nad sebou zamyslieť. Je to choré. Domov som nevidela ani neviem. Zodvihla som sa a zabalila sa do deky na posteli. Bola som celkom nahá, aj keď si nespomínam, že by som sa vyzliekala. Po schodoch som zišla dolu. Omámila ma vôňa obeda, ktorý Samuel pripravoval. Na stole boli položené ešte čerstvo obložené chlebíčky, no nemala som chuť sa kŕmiť. Chystala som sa ísť za Samuel a žiadať o vysvetlenie, no rázom niekto zazvonil. To ma prerušilo a rozhodla som sa otvoriť dvere. Stála tam Katka, ktorá hľadala Samuela.

,,Pomôžem ti?" nadvihla som si deku vyššie, aby som si zakryla poprsie.

,,Ty čo tu robíš?" vybehla na mňa útočne.

,,Trávim svoj voľný čas," falošne som sa usmiala.

,,Je Samuel doma?" spýtala sa nahnevane.

,,Samkoo?" zakričala som naňho. Ten v sekunde pribehol k dveram a bez problémov, bez hocijakej grimasy a bez strachu sa spýtal: ,,čo chceš?"

,,Nevedela som, že ste zas spolu," štekla po Samovi.

,,Nevedel som, že nevieš, čo znamená, že ma máš nechať na pokoji," obránil sa Samuel.

,,Prečo sa jej nepriznáš?" obzrela si ma zhora dole, ,,povedz jej o našej spoločnej noci."

,,Nepočúvaj ju," upozornil ma Samuel.

,,Ak nemáš, čo lepšie na práci, môžeš odísť," ponúkol jej Samuel a zavrel dvere. Nadvihla som obočie a pozrela na Samuela. Ostala som stáť s otvorenými ústami.

,,To si robíš piču?" zvreskla som. Nechápavo na mňa pozrel.

,,Bijou, ver mi!" prosíkal sa mi.

,,Veriť ti? Kam ma to vždy dostalo?" hodila na som na seba nejaké tričko a gate a odišla. Sprisahala som sa, že sa s ním už nestretnem. Jediné čo vedel, bolo mi ubližovať a toho som už mala dosť. Každá veta bolo jedno obrovské klamatvo, ale srdcu nerozkážete. Moje srdce bolo miestami stále pri ňom a nedokázala som to zmeniť.