V meste, ktoré zničil

10

Na ďalšie ráno nás zobudil nepríjemný budík, ktorý vyzváňal na stolíku pri posteli. Ležali sme vedľa seba s prepletenými nohami, no ani jeden sa ho nesnažil vypnúť. Samuel buchol po mobile a chytil ma za pás. Jeho prudký dych som cítila zozadu na krku, čo mi vytváralo zimomriavky. Pretočila som sa na druhú stranu, tvárou k nemu, aby som naňho videla. Pritúlila som sa k nemu bližšie. So zatvorenými očami prechádzal prstami po odhalených častiach môjho tela. Venoval mi dlhý ranný bozk a mohli sme sa začať baliť do školy.

Ako vždy, ruka v ruke sme do školy prišli, tento raz dosť zavčasu. Samo mi jednou rukou zošúchol z pleca tašku a oprel ma o stenu pri mojej triede a hneď vedľa kabinetu jeho triednej profesorky. Ruku mi vsunul pod tričko a šibalsky sa uškrnul. Jeho studené prsty blúdili po mojom bruchu až na môj chrbát. Bez pýtania sa na mňa nalepil a bolo dosť ťažké mu odolať.

,,Boli ste vy dvaja už niekedy od seba aspoň 10 centimetrov?" zaškeril sa jeden zo Samových spolužiakov a pobúchal ho po pleci.

,,To sa ani nedá," zmätene sa otočil Samuel a rukou si prehrabol vlasy. Nakoniec sa odo mňa odtiahol, venoval mi ešte jeden bozk na čelo, podal mi tašku a nechal ma odísť do triedy. Keď odišiel, niekto ma schmatol za lakeť a vytiahol späť na chodbu. Neónové pazúry dotyčnej sa mi zarývali do kože. Otočila som sa, vytrhla si ruku z jej zovretia a pozrela jej do tváre.

Ivana. Vyzerala byť dosť nahnevaná.

,,Samuel je môj, drž sa od neho ďalej, zlatko," výhražne zasyčala.

,,Prosím?" nadvihla som obočie. Zdvihla ruku a darovala mi veľmi bolestivú facku. Otočila sa na opätkoch a klopkajúc sa pobrala preč. Automaticky som si chytila líce a sledovala niekoľko ľudí, ktorí sa tam nevysvetliteľne ocitli a pozorovali celú túto situáciu. V momente som utiemla na toalety, kde som si opláchla tvár a pozerala na seba do zrkadla. Na tvári mi svietil viditeľný červený fľak, odtlačok jej ruky. Utrela som si tvár a vrátila sa do triedy. Sadla som si za lavicu a vybrala knihy, ktoré som na hodinu potrebovala. Tvárila som sa, že sa nič neudilo, pravdepodobne si to ani nikto z triedy nevšimol. Dlho sme čakali na profesora približne 15 minút, no keď stále neprichádzal, šikovne som vyšla z triedy. Vybehla som na posledné poschodie, úplne hore. Samo práve vychádzal z triedy tiež. Plán nám vyšiel. Parádne. Keď ma zbadal, usmial sa a oči mu šťastím zaiskrili. Chytil mi ruku, obzrel sa, či nás nikto nevidí a ťahal ma do neznáma.

,,Kam ideme?" nadšene som sa spýtala, pri tom ako som si nenápadne poskočila popri chôdzi.

,,Samo?" vydesene som šepla do vzduchu a spoločne ruka v ruke sme sa zavreli do školníkovej miestnosti. Veci, ktoré sa nachádzali na stole, už boli dávno na zemi. Zdriapol si ma pod zadok a posadil na stôl. Sledovala som, kam zablúdil jeho pohľad. Rukami poblúdil po mojich holých studených stehnách a pripojil sa na moje prednedávnom jazykom oblízané pery. Pri každom bozku mu do úst vchádzali moje jemné vzdychy. Svoje ruky mi zaboril do vlasov, z ktorých spravil vtačie hniezdo. Usmievali sme sa do bozkov. Ruky presunul o niečo nižšie, na moje bruško, ktoré bolo stiahnuté úzkymi kraťasmi. Hlavu som zaklonila dozadu, aby mal väčší priestor mi bozkávať krk. Jeho perami mi vznikali nové ránky, ktoré mali sýto fialovú farbu. Stehná mi prisilno stlačil, mala som pocit akoby mi tam rozdrtil všetci cievy, ktoré sa tam nachádzali. Hruď som zdvíhala nepravidelnými nádychmi hore i dole. Jeho teplými rukami mi pomaly stiahol tričko. Jazykom mi prechádzal po bruchu vyššie k prsiam, pri ktorých sa zdržal. Zubami mi hrýzol do pokožky, privrela som oči a zovrela ruku v päsť. Vysiace nohy zo stola mi pokrčil, aby sa jednoduchšie dostal k mojim perám. Stôl bol ohromne studený, čo mi zintenzívňovalo moju husiu kožu na celučičkom tele.

,,Samo, ty kokot! Máte na krku dvoch nasratých profesorov," zakričal udychčaný Edo, ktorý vstúpil do miestnosti bez zaklopania. Divne si nás obzrel, obzvlášť na mňa sediacu na stole bez kúska handry na sebe.

,,Zodvihnite sa a choďte!" prikázal Edo. Samuel mi pomohol obliecť si tričko a obaja sme sa ponáhlali von.

,.Inak si v pohode?" zbystril Edo skenujúc moju tvár. Začudovane som sa naňho zadívala a Edo pokračoval: ,,počul som o Ivana. Všetci o tom hovoria."

Samuel sa v momente uvedomil a presunul pohľad na mňa. Obaja nespustili zrak z môjho líca.

,,Udrela ťa?" zbystril Samuel a dlaňou ma pohladil po červenom líci od Ivaniných drápov. Úsmev z tváre sa mu náhle vytratil. Samuel bez počkania na mňa vybehol preč z miestnosti. S Edom som sa potajomky doplazila ku triede, až kým sa chodbou neozval školský rozhlas, kde boli spomenuté naše mená so Samom. Celými chodbami sa ozývalo, aby sme sa urýchlene dostavili do riaditeľne.

Keď som prechádzala cez vrátnicu, sedel tam Adam. Nespustil zo mňa oči, až kým zozadu ku mne nepodišiel Samuel. Hneď si ho aj ohlásila riaditeľka. Čakajúc na jeho príchod v dúfaní, že všetko bude v poriadku som sedela vedľa Adama. To trápne ticho medzi nami ma nútilo vracať.

Neskúsil sa ma spýtať nič, len pokukoval. Za necelých 5 minút sa roztvorili dvere a vošla som dovnútra aj ja. Riaditeľka stála za stolom celkom rozčúlená, no Samuel si v pokoji stál a obzeral obrazy nastene.

,,Ešte raz sa vás spýtam Samuel, kde ste sa počas vyučovania nachádzali?" zvýšila hlas a založila si ruky vbok.

,,Slečna Mandella?" pohľad presmerovala na mňa a zaklipkala očami ,,ani vy nebudete komunikovať?"

Bola som ticho.

,,Musíme to potom riešiť napomenutím," nadhodila zákerný úsmev. Samuel sa pohol smerom ku mne. Vedel, čo by sa stalo, ak by riaditeľka vyvolávala mojim rodičom.

,,Bijou bolo zle, tak som sa išiel na ňu pozrieť," klamlivo sa zatváril. Po chvíli zazvonil školský zvonček a obaja sme sa vyparili s vynikajúcim pocitom na duši. Riaditeľka nás ani nestihla zaregistrovať a už sme tam neboli.