V meste, ktoré zničil

24

Sadla som si do lavice, kde práve nikto nesedel. Nemala som žiadne učebnice ani len pero, pretože som na všetko doma zabudla. Nemala som ani len čas si umyť zuby. Prvú hodinu som písala obrovský test, pero mi požičala našťastie profesorka. Test nebol náročný, angličtinu som vedela ľavou zadnou. Ďalšie 2 hodiny som mala voľné, presunula som sa do knižnice. Snažila som sa drviť matiku, z ktorej mi profesorka chcela dať test, pretože jej to minulú hodinu moc nevyšlo vďaka mojim výhovorkám ohľadne zdravotných problémov. Sedela som za jedným osemmiestnym stolom. Po polhodine si ku mne nečakane prisadol Adam.

,,Čo sa učíš?" prihovoril sa a posadil sa vedľa mňa.

,,Matiku," zúfalo som si vzdychla. Adam sa natiahol a prisunul si bližšie môj zošit. Venoval mi nechápajúci pohľad.

,,Je to úplne jednoduché Bijou," usmial sa a ukazoval mi rôzne príklady a vysvetľoval všetky poučky.

,,Prečo tam je štvorka, veď ja ani neviem ako mám dostať toho exponenta," dookola som sa ho vypytovala. Divila som sa, že sa takto dokázal pre mňa obetovať a vysvetliť mi to, pretože sama by som to asi nedokázala. Chytil ceruzku a papier a na papier vypísal rôzne čísla. Ukazoval mi, čo deliť a čo spočítať.

,,Bože, ďakujem. Som ti z celého srdca vďačná," prehrabla som si vlasy a zaklipkala mihalnicami. Adam sa len sám pre seba uškrnul a to čo chcel povedať, si rázom rozmyslel. Zozadu sa náhodne vynoril Samuel a odkašľal si. Obaja sme presunuli pohľad naňho. Adam zvráštil obočie a ja som si založila ruky na prsiach a drtila papierik, ktorý som nenápadne vložila Adamovi do ruky. Bol venovaný Jurajovi za naše malé tajomstvo.

,,Čaute," vyhlásil a bez opýtania si sadol ku mne. Bola som prekvapená. Zákerne sledoval Adama s držiacim papierikom. Žiarlil na Adama? O čo mu išlo? Z vačku si Samo vytiahol mobil, no zrejme nebol opatrný a vyletel mu z neho kondóm.

,,Odovzdaj to Jurovi," zákerne som sa usmiala na Adama, tak aby to jasne počul aj Samuel. Zodvihla som zošity zo stola a odišla preč. Atmosféra medzi nimi nebola veľmi príjemná a čakať, čo by sa udialo, som nemienila.

,,Žiarliš?" víťazne sa usmial a zamával kondómom pri mojom odchode.

,,Nie a ty?" cmukla som. Úsmev z tváre sa mu rýchlo vytratil a seriózne sa zatváril.

,,Ty vieš, že mi vadí, keď sa kurvíš!" pristúpil ku mne tvárou v tvár.

,,Kto je Juro?" následovne sa spýtal. Nad jeho otázkami som sa ani nepozastavovala. Chcel vo mne vyvolať len nejakú reakciu, aby sa uistil, že k nemu stále niečo cítim.

,,Môj frajer," žmurkla som okom. Zaklamala som a tým ukončil náš bezcieľny rozhovor, ktorý nikam neviedol, možno iba k ďalšej hádke.

-
Postavila som sa do dlhej rady na obed. Väčšinou mi miesto držal Samo, teraz sa ale role zmenili a sedávala som sama. S Adamom sa nám stretli pohľady a on sa usmial. Jeho úsmev bol najkratšia vzdialenosť medzi nami, najhlbšou pamiatkou pre moje srdce. Čisto teoreticky, necítila som nič ku Adamovi. Mali sme svoju minulosť, ale o tej pomlčím. Na rozdiel od jeho brata Juraja, ktorého som chcela znova vidieť. Chytil ma za ruku a potiahol dopredšie. Skrátil mi dobu čakania asi o päť minút. Kým sme stáli vedľa seba, zohol sa, aby mi podal tácku. S obedom naloženým na tácke sme sa obrátili a hľadali miesto, kam si sadnúť. Očami som hľadala Samuela a aj som ho našla. Sedel s upretým pohľadom na mne, bol smiešny, ale zároveň naoko odmeraný. Adam si sadol k prázdnemu stolu prestretým bielym obrusom, na ktorom aj tak vždy skončí fialovočervená škvrna od cvikly alebo kakao po internátových raňajkách. Skôr ako som sa pustila do jedla, som sa na Adama nevinne usmiala. Nestalo sa mi, že bol ku mne taký, ako to nazvať, pôvabný. Konečne som sa v kľude najedla. Do ruky som si vzala pohár, ktorý bol naplnený citrónovou šťavou. Kým som pila, dve Samove spolužiačky sa nahli k môjmu uchu a nečujne šepli: ,,Obyčajná štetka." Prehltla som a znova sa pozrela na Adama. Vycítil, že povedali niečo, čo ma zarazilo.

,,Adriana! Odkedy si vyfajčila Patrika, tak sa ti huba nezalepila, nemyslíš?" obránil si ma Adam zhadzujúc babu, čo mi šepla do ucha. Ukľudnila som ho a rozhodli sme sa spoločne odísť domov. No v tom momente sa postavil aj Samuel, ktorý konal predtým ako myslel. Vylial celý pohár s vodou na Adama a kedže som stála pri ňom, voda skončila aj na mne.

,,Jebe ti?" zakričal nahnevaný Adam a drgol do Samuela. Chalani ich od seba museli držať, lebo by to skončilo nepeknou bitkou. Samuelovi na tvári svietil víťazný úsmev, tak som sa ho rozhodla schladiť poriadnou fackou. No nevydal zo seba žiadnu reakciu, nebol ani len v šoku.

,,Budeš moja!" zakričal mi na odchod.

S Adamom sme spoločne odišli do šatne. Potreboval sa prezliecť po incidente v jedálni. Pred vchodovými dverami nás čakal Juraj, ktorý nebol sám. Vedľa neho stál zas a znova Samuel, ktorý vyzeral byť patrične rozhorčený v jeho prítomnosti.

,,Čo spravíš, keď v posteli bude kričať moje meno?" Juraj sa vzrušene uškrnul a prstom ukazoval na seba, keď vyslovoval slovo "moje". Otázka vyslovená z Jurajových úst ma zarazila, rovnako ako Samuela.