V meste, ktoré zničil

21

Rános som sa zobudila na bolesť hlavy a šunkou položenou na hlave, znázorňujúcou obklad. Celkovo mi bolo riadne zle, klasická opica. Nemohla som sa čudovať, keď som toho toľko vypila a kto vie čo ešte. Myslela som, že to tu niekde vypustím, no boli to len zradné poplachy. Do ruky som ulapila mobil a chytro naťukala Kaliho číslo.

,,Zdvihnito!" vravela som si sama pre seba.

,,Bijou? Kde si?" ozvalo sa z mobilu.

,,O pol hodinu u teba!" zúfalo som rozkázala.

,,Opica?" zasmial sa rozospato.

,,Veľké okno," povzdychla som si, ,,čakaj ma."

Vyliezla som z postele a hodnú chvíľu pátrala, kde sa to nachádzam. Zozadu ma chytil za oči Juraj. Ups, bola som ešte dezorientovaná a stále omámená zvyškovým alkoholom. Myslela som si, že sa mi sníva.

,,Takže my dvaja?" odkašlala som si.

,,Nebodaj si nepamätáš na tú vášnivú noc medzi nami dvoma," zarehotal sa s tanierom v ruke.

,,Musím ťa sklamať, ale nie," prezliekla som sa do hodených vecí na stoličke a snažila sa uhýbať jeho pohľadom.

,,Nič nebolo," vyšlo z neho nakoniec.

,,A ani nebude," usmiala som sa a chytila ho za hlavu. Darovala som mu ľadový pocel smrti, bozk na špičkách.

,,Už ideš?" položil tanier s chlebíčkami na stôl.

,,Ponáhľam sa," jednoducho som odpovedala.

,,Vidíme sa!" zakýval mi pri odchode.

,,Dúfam, že nie," poslala som mu vzdušnú pusu a namierila si to za Kalim.

Zastala som pred jeho panelákom, pred ktorým stála mala grupa ľudí. Prešla som pomedzi nich a zazvonila na zvonček, no nikto sa neozýval.

,,Potrebuješ otvoriť?" prihovorilo sa dievča zo stokárskej skupiny, čo stálo vonku a fajčilo cigaretu. Kývla som hlavou a ona sa pohla z miesta.

,,Koho hľadáš?" spýtala sa, keď mi otvárala dvere.

,,Kalinu," stíchla som, ,,Tomáša Kalinu." (preto tá skratka Kali)

Venovala mi pochopený výraz a pustila ma dnu. Po schodoch som si vyšliapala päť poschodí a udychčaná som búchala na dvere. Dvere však boli pootvorené. Pomaly som ich rukou odstrčila a nakukla dnu. Počula som vzdychy a krik. Troška som bola znechutená a bála sa, čo moje oči uvidia. Chodbičkou v byte som prešla do obývačky, kde sa na gauči nachádzal Kali. Nebol tam sám, bolo tam aj dievča, ktorej veci boli porozhádzané pocelej miestnosti. Známe ošatenie.

,,Ehm, Kali?" keď sa na mňa pozrel, videla som v jeho očiach strach a rešpekt. Dievča, čo bolo s ním vykuklo spopod periny.

,,Liana?" rozdýchavala som túto situáciu, ,,vy ste pomätení!"

,,Nedopraješ kamarátke trocha vzrušenia?" zbrklo odpovedala Liana.

,,Prídem nabudúce," zabuchla som dvere a zišla schodmi naspäť dole.

,,Všetko v poriadku?" ozvalo sa to isté dievča zdola. Okolo pása mala položené niekoho ruky. Oboch som si ich prezrela. Ten, kto stál za ňou bol Eduard s rukami oblapenými okolo nej. Eduard, Samuelov známy kamarát. Znova sa vidíme.

,,Máš ešte?" ukázala som na cigaretu a pousmiala sa na Eda. Dievča sa pohrabalo v taške vybralo celý balíček. Schmatla tri cigarety a podala mi ich. Jednu som si vložila medzi pery. Edo sa ponúkol, že mi zapáli, keďže mi to nikdy nešlo so zapaľovačom. Mám na to príliš slabé prsty a on to vedel, na to sme sa poznali už hodnú dobu. Znova som svoj pohľad presunula na Eda. Potiahla som si a vyfúkla dym, ktorý sa strácal vo vzduchu. Otočila sa a pokračovala v chôdzi naspäť domov do môjho bytu.

,,Samo by nebol na teba pyšný," podotkol Edo s vyvýšenou hlavou. Neodpovedala som, zbytočne vyslovené slová. Pri ceste zastavilo známe auto a z neho vykúkal Juraj.

,,To nemyslíš vážne!" rozhadzovala som rukami.

,,To je osud," podotkol, ,,zveziem ťa?"

So zapálenou cigaretou som nastúpila do Jurajovho auta. Cigaretu som mu vložila do úst, kým som si zapínala bezpečnostný pás. Zbehli sme do obchodu vedľa a vrátili sme sa k nemu domov. Urazene som sa hodila do jeho izby na posteľ.

,,Si v pohode?" trápna otázka, ktorú ti venuje každý, keď tuší, že sa udiala záhadná srdcervúca situácia. Hlavu som si skryla do obrovských perín a vykričala si dušu.

,,A ty čo? Odkedy ma sleduješ?" nadvihla som hlavu rovno aj s obočím. Hrala som, že sa nič nedeje.

,,Ja to volám pomoc v núdzi," snažil sa vyvliecť. Mávla som rukou nad jeho poznámkou.

,,Čo si o sebe kurva myslí?" rozhročila som sa. Juraj ma len hladil po chrbte a snažil sa ma utešiť. Posadila som sa a strápnene sa naňho uškrnula.

,,Povedz mi, čo si teraz o mne myslíš?" šibalsky som sa usmiala.

,,Ja? Čo by som si mal myslieť?" začudoval sa.

,,Nepríde ti divné, že dievča, ktoré si stretol raz na party u teba prespáva a ešte trávi aj deň?" nadhodila som.

,,Deje sa mi to bežne," zasmial sa a na to som mu hodila vankúš do tváre.

,,Vymenili sme si pár bozkov ten večer a domov sa ti nechcelo ísť, tak som ťa zobral sem. S Adamom sa poznáte, čiže som vtom nevidel problém," upovedomil ma.

,,Čiže sme spolu nespali?" nadvihla som hlavu a pozorne počúvala.

,,Nie, preboha. Keď som ťa bral domov si mi povedala, že nevieš zabudnúť na svojho ex. Nadávala si naňho a nakoniec si nechcela byť sama. Nič sa medzi nami neudialo. Chcela si, aby som ťa hľadil po ramene a vtedy som tu zaspal aj ja," vysvetlil mi.

,,No a ešte si kričala, že ťa ani nestihol vyjebať a už ťa podjebal," zasmial sa Juraj. Ja som nahlas prehltla. Zahanbene som si vložila hlavu do tváre.

,,Som hlúpa," zúfalo som vydýchla.

,,Koľko ste boli spolu?" zaujímal sa.

,,Rok a pár mesiacov," sklopila som zrak.

,,Za ten čas ste spolu nemali nič?" začudoval sa.

,,Nie, prišlo mi to skoro. Chcela som počkať na vhodnú chvíľu," povzdychla som si.

Obaja sme oproti sebe sedeli a dívali sa na pery tomu druhému. Jazykom si ich oblízal a natiahol sa po bozk. Rukou som mu prirazila do hrude, čím som zastavila jeho prudký pohyb vpred.

,,Kdesi v hĺbke nášho vnútra všetci túžime po hlbokom spojení," uškrnula som sa do vzduchu a stisk na jeho hrudi zvoľnila. Prisunula som sa bližšie k nemu a spojila naše pery v krásnom vášnivom bozku. Pravou rukou si ma k sebe pritlačil na doraz, čo sa náš bozk viac prehĺbil. Celá táto situácia bola intenzívna. Naše pery sú vybavené nespočetným množstvom nervových zakončení, čo z nich robí super citlivé orgány, a teda ak sú správne "pohladené", môžu vyvolať veľmi vzrušujúce vnemy. Juraj bol prvým chlapcom, v ktorého objatí som sa cítila uskutočne bezpečne.