V meste, ktoré zničil

18

Na sekundu sa mi zastavilo srdce, no až keď sa mi pospájali nervové bunky, tak som pochopila, čo pred sebou vidím. Z pomalých úderov môjho srdca sa zrodila nezastaviteľná pištoľ, ktorá bezcielne strielala. Držal ju za zadok a zdvihol si ju aj na ruky. Ona si stihla okolo neho obmotať nohy, pomaly si ho ovládla.
Nezabudnuteľné strela priamo zozadu. Jediné, čo sa mi marilo hlavou bolo, že urobím poriadnu scénu, no oplatilo sa bojovať za niekoho, kto si vás v ten moment ani len nevšimol? Nesklopila som zrak, stále som sa na nich dívala a všetci navôkol sa dívali na nás, na mňa a Eda. Pozrela som mokrými očami na Eduarda, ktorý sa na nich pozeral rovnako ako ja. Čo iné sme mohli cítiť ako bolesť a hnev spojenú s nenávisťou? No v ten moment všetko nabralo rýchly spád a Eduard to nenechal len tak.

,,Hej!" zakričal Edo, ktorí držal ruky v päste. Samuel a Liana sa konečne od seba odlepili a venovali nám veškerú pozornosť. Eduard to poriadne využil a pobozkal ma. Cítila som sa ako nejaká hračka, s ktorou sa hrajú neposlušné deti. Pohľadom som zablúdila na vytešenú Ivanu s vínom v ruke, ktorá stála pri stole. Odtiahla som sa od neho a s plačom utiekla von. Rozutekala som sa po chodbe, musela som zmiznúť. Nemohla som tu stráviť žiadnu ďalšiu sekundu. Edo sa rozbehol za mnou a chcel ma zastaviť buchnutím päsťou do steny, no neotočila som sa. Nechcela som nikoho vidieť, nič počuť a už vôbec nie nejaké žvásty o Samovi.

Samuel a Eduard ako Mason a Christopher. Kamaráti a bratia, ktorí si navzájom ublížili.

Ruky sa mi triasli a nedokázala som poriadne chodiť. Vonku pršalo. Celý svet sa proti mne obrátil. Zasiahlo ma to ako vrhnutá kópia. Ukameňoval ma svojimi činmi. No sprevádzal ma iba pocit viny. Plné zuby jalových slov, ktoré mi venoval. Mala som v sebe iba prázdno. Nič. Túžila som ho roztrhať ako papier na márne kúsky. Miznutie vzťahov, chutí, tiel a túžby. Chcel rozšíriť obzory, nadýchnuť sa. Zľahka sa mi po týchto banálnych myšlienkach zakrútila hlava. Bol to deň, ktorý sa vymkol spomedzi ostatných, únik z reality. Chvíľka paniky a potreba nadýchnuť sa. Pod neutrálnym výrazom ukrýval skutočnú nenávisť, ale odkiaľ ju bral?

Po silnom daždi som klopala na dvere Samovej mame. Prísť do cieľa zavčas ráno celá dolámaná, ubolená a zranená. Netrvalo jej dlho a otvorila mi. S napuchnutými očami som sa jej vrhla do náručia. Pohladila ma po chrbte a upokojovala ma. Tak ako len ona vedela. Nemala som nikoho. Nemala som kam ísť.

,,Môžem zostať cez noc?" poprosila som s gučou v hrdle, ktorá mi nepovoľovala zreteľne rozprávať. Dovolila mi vstúpiť, nechala postaviť na čaj a pripravila mi perinu, deku a vankúše. Pozrela som ešte na našu spoločnú fotku so Samom položenú na stolíku v obývačke, ktorú mala aj jeho mama. Zobrala som ju do ruky a prechádzala prstom po nás oboch. Po ňom. Po mojej prvej skutočnej láske. Položila som ju obrazom smerom dole, nechcela som ju vidieť. Zhnusila sa mi. Ľahla som si a zakryla sa hrubou perinou. Samova mama si ku mne prisadla s čajom v ruke, ktorý položila na stôl. Nepýtala sa už ďalej, všimla si, že som zničená. Odpila som si párkrát a pohár položila naspäť.

,,Vieš zlatko, jedného dňa bude všetko, tak ako má byť. Hádky, nedorozumenia a zrada nás robia silnejšími v skutočnom živote," pohladila ma po hlave, venovala jemnú pusu a nechala upadnúť doríše snov s pomyslením na Samove chyby. Spomínam na všetky tie jeho slová, vryli sa mi do pamäti ako trieska. Kde sa vzalo to pohŕdanie? Vedela som, že ho jedného dňa omrzím.
-

Naďalšie ráno ma zobudili dve malé potvorky, ktoré už od šiestej buntošili po celom dome. Nehnevala som sa, celkom mi spríjemnili deň. Samovej mame som s jej dcérkami pripravila chutné raňajky s čerstvou zeleninou priamo z ich záhrady, snáď sa hnevať nebude. Po raňajkách som si na hodinku oddýchla v sprche a prezliekla sa do trička, ktoré mi dala jeho mama. Bolo mi tesne pod zadok. V kúpeľni som si aj umyla zuby a zopla vlasy do nevydareného copu. Bez opýtania do kúpeľne vstúpila nečakaná návšteva.
Samuel.

Pohľady sa nám pretli a bolo ťažké sa mu pozerať do očí. Nevydali sme zo seba ani slovo. Musela som rýchlo konať, nech sa to nezvrtne ešte do väčšieho problému alebo zľutovania nad ním samým. Schmatla som všetky svoje veci a odišla. Nezabudla som ani na jeho byt, kde som sama odstránila svoje osobné veci a odišla aj odtiaľ. Už som ho nechcela vidieť.

Vlastne bolo to naposledy, čo sme sa videli. Zmizol on a všetko s ním.