V meste, ktoré zničil

13

Jedného dňa sme sedeli vonku na terase s fľaškou vodky a kofolou. Opierala som sa hlavou o Samovo rameno.

,,Edo vieš už s kým pôjdešna stužkovú?"s výsmechom ho podpichol Samo. Liana sa len veselo usmiala a zakývala rukou.

,,Liana, Edova polovička," bez váhania sa predstavila. Samuel sedel zarazený s otvorenými ústami dokorán. Jemne som ho postrčila, aby zatvoril ústa a uchechtla sa do vzduchu. Liana bola moja kamarátka, vedela som, že sa medzi nimi niečo rysuje, no podľa mňa tlačili moc na pílu, veľmi rýchlo.

,,Počkaj, takže vy ste spolu?" nechápavo ukazoval prstami Samo smerom na nich. Liana šťastím vyskočila z lavičky a prikyvovala hlavou.

,,A ty Samo? Máš s kým ísť?" tentokrát podpichol Edo Sama.

,,Jasne, že mám,"pozrel sa na mňa a ústami vydýchol. Pach alkoholu, ktorý vychádzal z jeho úst, nebol najpríjemnejší. Privinul si ma silno k sebe a hlavu si položil na moju hlavu. Už z ďaleka bol počuť piskľavý hlas dievčat a hrubý spev chalanov, ktorí sa blížili k nám.

,,Ale čaute, pijete bez nás?" všetci sme sa potlačili na lavičke, ktorá nás sotva držala. Už som poznala väčšinu z nich, no všetko mi prišlo zrazu divné. Samo ma zoznámil s pár jeho kamarátmi a môžem povedať, že všetci začali vodku zapíjať vodkou, neexistovali medze ani žiadne zábrany.

,,Pekné vypchávky," poznamenala Zuza s pohľadom upretým na moje prsia. Zasmiala som sa nad jej primitívnou poznámkou a pozrela na Samuela. Ten nereagoval nijak, len existoval.

,,Samko?" zaklipkala očami po pár minútach ticha, akoby jej tam muška spadla ,,odprevadil by si ma domov?"

Samuel sa bez váhania postavil, odpútal nás od seba. Bez žiadneho slova ani rozlúčky odišiel so Zuzou.

,,To ma tu necháš?" prekrikovala som zvučnú hudbu, ktorú púšťali z reproduktoru. Samuel sa na mňa ani len nepozrel a odišiel s ňou, prostou, obyčajnou a neohrabanou. Sklamane som sa na nich pozerala, ako odchádzajú. Celkom ma to zarazilo, že takto unikal.

,,Mám ísť s tebou? Pomaly sa nám to tu rozpadá," ponúkol sa Eduard, môj anjel strážny. So sklopeným zrakom na svoje nohy som vyslovila diskrétne áno.

,,Poď ku mne," objal ma v celkom teplom objatí a po pár minútach sme už boli na prázdnej hlavnej ceste domov.

,,Dosť žiarliš," venoval mi slabý úškrn. Zahľadela som sa na jeho tvár, ale pohľad som premiestnila opäť na zem.

,,Nebuď smutná. Je to len blbé dievča, ktoré pre Samuela už nič neznamená," chytil ma za rameno a prisunul si ma bližšie k sebe. Mykla som plecami a bez slova pozerala na cestu.

,,Neznamená? Nemyslím si, potom by ma tu nenechal samú," zasnívala som trochu, no zároveň ma prehlo v bruchu.

,,Čo ti je?" spanikáril Eduard a chytil ma za chrbát, aby som sa neprekotila.

,,Kŕče," odkašlala som si a skúčala sa v bolestiach.

,,No ukáž," pristúpil ku mne a natiahol ruky pod môj zadok.

,,Nie, nie Edo!" nevedela som ako mu zabrániť.  Šikovne si ma bez váhania nadvihol na ruky.

,,Nie som ťažká?" ruky som si obmotala okolo jeho krku a s mierne obávajúcim úsmevom som sa spýtala.

,,Ako slon," zasmial sa na vlastnom humore.

,,Čo budeme robiť?" spýtala som sa Eda, keď sa už posadil na gauč v Samovom byte.

,,Do pyžama a spať!" rozkázal. Prekrútila som očami a zobrala si pyžamo, ktoré som si pred ním začala obliekať. Keď som zbadala ako mu žiaria oči, tričko som si nechala na sebe a ukázala mu môj krásne vztýčený prostredný prst.

,,Otoč sa!" rozkázala som mu a keď sa otočil rýchlo som sa prezliekla.

,,Nepozeraj!" zakričala som a hodila po ňom tričko.

,,Veď nepozerám," oznámil mi a zakryl si oči. Nad tým som sa pousmiala a vyzliekla rifle. Do bytu práve vošiel Samo a keď sa na nás pozrel, zostal zarazený. Krásny pohľad, čo miláčik?

,,Čo to tu robíte?" spýtavo hľadel, Eduard sa otočil a chystal sa odpovedať.

,,Edo! Nepozeraj!" zasmiala som sa a hodila po ňom papuču.

,,Bijou, môžeš?" začal Samuel, no nenechala som ho. Nechcela som ho počúvať, tentokrát nie.

,,Edo, zavolám ti taxík?" ošívala som sa pred jeho pohľadom a ignorovala ho. Eduard mi naznačil, že si ho zavolá sám a pochopila som, že sa zjavne chcú ešte porozprávať. Trucovala som, no nakoniec som zdupotala do izby. Keď Edo začal rozprávať, zastavila som na schodoch. Malé načúvanie ešte nikoho nezabilo.

,,Kámo," drgol ho do pleca, ,,dam si bývalej prednosť pred svojou frajerkou? Čím rozmýšľaš?"

,,Nebudem sa ti spovedať," mrzuto udrel do stola Samuel.
       
,,Ako myslíš, ale nebuď prekvapený, keď ti Bijou bude zrkadlom. Možno že raz sa vschopí a odíde od teba," sklopil hlavu a pomaly odchádzal svojou cestou domov.