V meste, ktoré zničil

4

Doma som sa zamestnávala rôznou aktivitou, aby som naňho nemyslela. Hnevalo ma, že každé dievča ho chce alebo že už s ním niečo malo, no najviac ma vytáčala tá hlúpa Ivana. Neviem o čo jej šlo, či ho chcela naspäť alebo nám to iba prekaziť. Dlho som nezažila tento žiarlivostný amok, no veľmi som ho chcela prekonať.

Padla tma a po štyroch hodinách prebdených upratovaním a učením, sa drahý rozhodol prísť pod vlastnú strechu. Nezabudol aj namietať. Ako vždy.

,,Choď si ľahnúť," pošepla som a pootvárala som okná, aby sa prečistil vzduch.

,,Čo? Č-čo chceš? Nejdem sp-a-a ť," podišiel bližšie ku mne. Razilo z neho ako z posledného ožrana. Chcel ma pobozkať, no otočila som však hlavu, a tak mi jeho pery pristáli na líci. Začal sa smiať. Neprirodzene. Rukami som sa zaprela o jeho chrbát a tlačila som ho do izby.

,,Čoto robií-š? Nechaj...ma taak, viem chodiť," opakoval nesúvisle. Ako tak sa dotrmácal do izby a po dlhšej chvíli zaspal v perinách ako podťatý. Ráno sa určite zobudí v smradľavom opare a smiernymi bolesťami hlavy, tak nech si to parádne užije. Takáto sklamaná som z neho ešte nikdy nebola. Toto nie je Samuel akého poznám. Pomaly som začala vnímať jeho skutočne nepekné stránky. Ľahla som si na gauč v obývačke a ani neviem ako, ale zaspala som.

-

Ráno ma zobudilo nepríjemné pichanie v krku. Horko ťažko som pootáčala hlavou do strán, zdvihla sa a išla do kúpeľne. Chladná voda ma dokonalo prebrala. Vyšla som po schodoch do izby, kde spal Samuel. Smrdelo to tam alkoholom ako v chlieve. Bol v tej istej polohe ako včera večer a tvrdo spal. Vrátila som sa teda do kuchyne a spravila som mu kávu, najsilnejšiu, akú sme mali. Sama pre seba som sa usmiala. Toto bude po prebudení určite potrebovať. Spravila som si raňajky, zapla hudbu a krútila sa do rytmu. Netrvalo dlho a zišiel dolu aj on, teraz už bez koženky a topánok, ktoré si očividne nechal hore. Rukou si pretieral oči a hlavu. V bielom hrnčeku s tapetou macíka, ktorý dostal ako darček odo mňa, ho už čakala horká káva. Bola ešte horúca, ale on si to nevšimol, preto následne sykol. Zdvihol pohľad od kávy a zakotvil ním v mojich očiach. V jeho pohľade sa črtal smútok a výčitky, no ja som pociťovala iba hnev a sklamanie.

,,Bijou,,,"zdvihla som ruku na znak toho, nech nerozpráva.

,,Nepokračuj," zobrala som tanier s raňajkami, hrnček s teplým čajom a šla som si sadnúť do obývačky na gauč. Nasledoval ma aj s tou horkou brečkou v hrnčeku a sadol si vedľa mňa. V tichosti sme pozerali televízor, ktorý som vôbec nevnímala. Samo mal tiež svoj vlastný svet, pravdepodobne plný bolesti. Občas si usrkol z kávy a masíroval si spánky. Jeho výraz tváre prezrádzal, že nad niečím tuho premýšľa. Možno nad tým, čo včera stváral. Čo robil, keď som odišla? Vrátil sa k nim? Bol pri Ivane? S kým sa opil? Toľko otázok bolo nejasných, ale nemala som v pláne, spovedať ho. Nech si robí čo chce, raz na to aj tak príde sám a doplatí na to, potom už bude neskoro.

,,Bí, prepáč. Nechcel som," hlas sa mu jemne zachvel. Otočila som tvár k nemu a dlho som mu hľadela do očí. Myslel vážne to, čo povedal? V jeho očiach sa odzrkadľoval zmätok a ľútosť. Zdvihla som ruku a uštedrila mu ňou facku. Keď sa moja dlaň stretla s jeho lícom, ozvalo sa hlasné plesknutie. Nepohol sa. Na chvíľu som v jeho očiach zahliadla hnev, ktorý za okamih vystriedalo pochopenie a jeho pohľad znežnel.

,,To máš za ten včerajšok. Celý večer som tŕpla v strachu o teba!" skríkla som. Šuchal si líce a jemne sa ma snažil obmäkčiť pohľadom. Zamračila som sa.

Nerobto. Samuel, nerob to!

,,Prišiel si na mol ožratý neskoro v noci a ešte si mal aj čas protestovať! Fajčil si?" tvrdo som zdôraznila poslednú otázku. Chvíľu som čakala na jeho odpoveď. Sklopil zrak, ale zreteľne mi odpovedal.

,,Áno," hnev sa vo mne hromadil, ale snažila som sa ho udržať na uzde. Zobrala som tanier a pohár.

,,Idiot,"zamrmlala som a riad som odniesla do drezu.

,,Čo si povedala ?" rýchlo som nohou zabuchla dvere, no on ich v sekunde otvoril.

,,Už si aj hluchý?" vysmiala som sa mu otázkou. Nestihla som ani špinavý riad položiť, keď ma surovo otočil a pritlačil vlastným telom k pultu. Videl, že som sa zľakla.

,,Povedz mi to do očí," jeho ľútosť bola v okamihu preč a očividne aj bolesť hlavy pominula. Zdvihol ľavé obočie a v očiach mu zaiskrilo šibalstvo. Vybral mi pohár a tanier z rúk a položil ich vedľa mňa. Rukami sa oprel po stranách mojich bokov o pult, čím mi znemožnil spôsob úniku.

,,Pusti ma!" dožadovala som sa a rukami som mu tlačila do hrude. Cítila som, ako mu svaly pod mojimi dlaňami pri každom nápore pulzujú. V inej situácii by som sa nad tým aj bola pozastavila, ale teraz som hľadala spôsob ako sa vymaniť z jeho zovretia.

,,Daj mi dôvod, prečo by som to mal urobiť," zasmial sa a žmurkol, čo ma ešte väčšmi znervóznilo a nahnevalo.

,,Neznášam ťa," zaťato som sa ho snažila odstrčiť. Iba sa nad tým pousmial a hlavou približoval k môjmu krku.

,,Neopováž sa! Varujem ťa!" zvrieskla som. Nebral moje slová nijak vážne a nosom sa mi obtieral od sánky až ku kľúčnym kostiam.

,,Krásne voniaš," povedal a začal mi krk nežne bozkávať.

,,Z teba ťahá ako z posledného bezdomovca, ktorý nevidel civilizáciu roky," snažila som sa hovoriť súvisle a bez emócií, ale hlas sa mi miestami lámal. Nad mojou odpoveďou sa mi do krku iba usmial. Prekliate motýle! Týranie.

Jemné šteklenie na krku ma každou minútou väčšmi vyvádzalo z miery. Nemohla som dopustiť, aby ma takto úvalom zlomil. Kolenom som ho odtlačila, ale iba som tým zhoršila situáciu. Pohol sa síce, ale to nestačilo na to, aby som mala priestor na útek. Pritlačil sa na mňa nadoraz, neostal medzi nami ani kúsok voľného miesta. Intenzívnejšie som cítila hranu pultu na chrbte. Nohy mi prisunul k sebe a obkľúčil svojimi. Moje ruky držal prikryté vo svojich na chladnej mramorovej doske. Premárnila som svoju poslednú šancu. Privrela som oči a čakala som, čo nastane. Samuel sa vrátil k svojej práci tam, kde som ho prerušila a na krku som pocítila aj jeho zuby. Určite si dal záležať, keďže po zranenom mieste prešiel aj jazykom.

,,Stále sa hneváš?" zamrmlal mi do krku, ale jasne som ho počula. Otvorila som oči a pozrela do tých jeho.

,,Áno, hnevám,"

Samuel sa hlasno zasmial a brnkol mi po nose.

,,Tvrdohlavá ženská," podotkol krútiac hlavou. Prižmúrila som oči. Alkoholový opar, ktorý z neho tiahol som cítila ešte intenzívnejšie. Pri každom nádychu ma štípal nos.

,,Mal by si sa ísť osprchovať," dodala som. Očividne si všimol, že ten pach mi nerobí dobre. Vtisol mi bozk na čelo a uvoľnil svoje zovretie. Kým sa sprchoval, bola som si prezliecť tričko, ktoré automaticky putovalo do práčky spolu s plachtou a perinou. Po desiatich minútach vyšiel iba v uteráku ledabolo zaviazanému na boku a podával mi oblečenie, ktoré mal pred sprchovaním na sebe. Snažila som sa nezízať, ale aj tak mi občas pohľad padol tam, kam nemal.

,,Páči sa ti to, čo vidíš?" uťahoval si zo mňa. Periférne som zahliadla jeho jemný úsmev. Do tváre sa mi nahrnula krv a vtedy sa jeho úsmev menil na úškrn.

,,Šibe ti?" zo skrine v izbe som mu vybrala čisté sivé tričko a čierne rifle, ktoré som mu hodila do hrude, aby sa prestal škeriť ,,obliekaj sa!"

Zachytil ich, vybral si boxerky a šiel sa prezliecť naspäť do kúpeľne.

7:44.Spanikárila som. Opäť budeme meškať.