4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Výsmech

,,Hej!" Vystrela som sa sediac na stoličke a zazrela po ňom.

Tiene sa vyparili a Kyrell si pokojne sadol, chytil pohár, v ktorom bola wiskey a lenivo sa oprel o stoličku. Začal sa s ním hrať a krúžiť.

,,Jedz." Odvrkol a pozeral na mňa svojimi nahnevanými očami.

,,Isto," odvrkla som ,,kde mám istotu, že ma nechceš zabiť nejakým otráveným jedlom alebo vodou?"

Pretočil očami a sadol si na stoličku ešte lenivejšie ,,ak by som ťa chcel zabiť, použijem svoju temnotu a nie otravu v jedle. Ďalšia vec, že otrava by ti nič nespravila, pretože si Bohyňa. Maximálne by si sa párkrát pozvracala."

Nepriateľsky a nedôverčivo som sa pozrela do jeho očí a ovoňala jedlo.

,,Nie je to otrávené, madam." V rohu miestnosti sa mi zjavil duch muža.

Jeho pohľad bol ľadový a mieril ho priamo ku mne. Nevedela som, kto to je a nepoznala ho. Oči sa mi na pár sekúnd zmenili na bielo a následne vrátili do pôvodnej farby.

Prečo?

Pretože som potrebovala zistiť, kto to je a teraz to viem. Je to bývalý sluha, ktorý slúžil Kyrellovi. Marcus.

Kyrell pozrel priamo na mňa s prekvapeným pohľadom. Videl ma pozerať do rohu miestnosti a  očami tam zamieril. Nič nevidel.

Vekovo vyzeral na nejakých štyridsať. Vlasy mal hnedé s jemnými šedinami a oblečený mal čierny oblek.

,,Určite?" Spýtala som sa.

Duch muža len potichu prikývol. Kyrell sa vystrel a vypil wiskey na jeden hlt.

,,Koho si sa to pýtala?" Zamračil sa.

,,To nie je tvoj problém." Pohľad som namierila na Kyrella a vzala vidličku.

Pomaly a neisto som začala jesť. Sledovala som jeho nepríjemný pohľad a snažila sa dojesť čo najskôr aby som nemusela byť v jeho spoločnosti.

,,Aké sú tvoje schopnosti?" Pýtal sa ďalej.

,,To nie je tvoja vec." Pretočila som očami.

,,Čo máš vlastne v pláne? Si tu uväznená somnou a pravdepodobne naveky." Hral sa s pohárom.

,,O mňa sa báť nemusíš. Dokážem sa odtiaľto dostať." Odvetila som.

,,O tom pochybujem." Posmešne pozrel na wiskey.

,,Zabúdaš, že to prekliatie je pre teba a nie pre mňa. Stavím sa, že sa odtiaľto dostanem skôr ako ty." Hrdo som odvetila a vložila si do úst zemiak.

,,Pochybujem." Na tvári sa mu zjavil úsmev.

,,Podarí sa mi to aj keby ťa mám zabiť." Postavila som sa.

,,Dotoho. Skúšalo to veľa ľudí a dokonca aj Bohovia. Nedokázali to." Mal ma úplne na háku a neveril mojim vyhrážkam.

Prešla som okolo neho a mierila ku dverám ,,nepodceňuj ma. Môžeš nato doplatiť."

,,Si odvážna. Vyhrážať sa mi u mňa doma a myslieť si, že mi dokážeš ublížiť," pokrútil hlavou a na tvári mal výsmech. ,,To si myslela aj tvoja rodina, že ma dokážu zastaviť a pozri, kde sú teraz." Povedal mierne posmešne.

Zahryzla som si do jazyka aby som nespravila niečo, čo by som potom ľutovala. Otvorila som a vyšla z miestnosti. Otočila som sa do prava a spravila dva kroky.

,,Na druhú stranu." Ozval sa jeho arogantný hlas.

Zastavila som, zaťala päste a otočila sa. Odišla som na druhú stranu a popod nos si šepkala rôzne urážky mierené na Kyrella.

Sľubujem ti, Kyrell Darkwell, že ťa zabijem a svoje slovo dodržím.

Niekoľko desiatok minút som blúdila po dome, kým som našla moju izbu. Zatvorila sa v nej a zamkla. Ihneď som sa vyzliekla a ľahla si do postele.

Nerada to priznávam ale ležať v tejto posteli je ako ležať na oblaku. Mäkkučký, jemný, voňavý oblak.

Ani som nemala v pláne z nej výjsť. Vidieť toho sexy idiota je zbytočné. Vie ma poriadne nahnevať a to nedokáže nikto.

Ráno ma zobudila nejaká slúžka, ktorá mi klopala na dvere, až kým som sa nepostavila a neotvorila.

,,Dobré ráno. Pán Vám oznamuje, že raňajky budú za pol hodinu." S úsmevom vošla dnu a zamierila do šatníku.

O pár minút vyšla s tmavomodrými, takmer s čiernymi šatami a položila ich na posteľ.

,,Nemám náladu vidieť jeho tvár." Pretočila som otrávene očami.

,,Ale madam" zastavila ,,mali by ste ísť. Viete predsa, že vás tam premiestni."

,,Nie je to fér. Nie som jeho bábika, s ktorou si môže robiť, čo mu napadne!" Dupla som nohou.

,,Mali by ste
poslúchať. Pán nie je najmilší človek, keď ho niekto nahnevá." Zašepkala mierne bojazlivo.

,,Tvojho pána sa nebojím." Precedila som medzi zuby.

,,Ale pán je-..." snažila sa o to aby som pochopila jej obavy ale nič na svete nemohlo spôsobiť to aby som sa Kyrella bála.

,,Je to tvoj pán. Nie môj." Hrdo som zdvihla hlavu a podišla k posteli.

Vyzliekla som sa do naha. Začala sa obliekať akoby som bola sama v miestnosti a slúžka len prekvapene hľadela na moje odhalené telo.

,,Odíď, Tarena." Započula som hrubý a dominantný hlas.

Na mojom tele sa objavili zimomriavky a v momente som vedela, kto stál vo dverách. Pozrela som sa cez ramena a videla ten arogantný postoj.

Opieral sa o zárubňu a ruky mal prekrížené. Vlasy strapaté a padali mu na čelo. Čierne úzke nohavice mu zvýrazňovali svaly na nohách a čierna košeľa mu obopínala vrchnú časť tela.