4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Útek

Nečakala som. Rozbehla som sa preč. Snažila sa újsť od toho, čo som videla. Bežala som lesom ani neviem kam a zastavila až vtedy, keď som sa potkla a spadla na zem.

Nasledoval hlboký nádych a všetko zmizlo. Oči sa mi vrátili do prirodzenej farby a opäť som stála v izbe. Z očí mi tiekli slzy rovnako ako vo vidine a bolo mi na zvracanie. Zo všetkého. úplne zo všetkého.

Rozbehla som sa do kúpeľni a len tak tak som to stihla na záchod. Povracala som sa a keď som zdvihla hlavu, oči mi spadli na moje zápästie. Lebka bola biela.

,,Nie nie nie nie nie," snažila som sa zošúchať z pokožky tú bielu farbu ale nešlo to. ,,Sakra!"

Postavila som sa a umyla sa. Privolala som ducha, ktorý stál kúsok odomňa a otočila sa naňho.

,,Čo pre vás môžem spraviť, madam?" Spýtal sa muž.

,,Nájdi mi spôsob ako sa dostanem z tejto prekliatej Zeme." Povedala som takmer ľadovým tónom.

,,Dobre." Prikývol a zmizol.

Nechcem tu byť už ani sekundu.

Prešla som do šatníku a obliekla si voľné šaty, v ktorých môžem utekať.

Pozrela som cez balkón a videla, že sa Kyrell vracia. Otvorila som šuflík na nočnom stolíku a vytiahla odtiaľ náhrdelník Darkwellovcov. Dala som si ho na krk. Vedela som priamo od Kyrella, že pokiaľ nosím tento náhrdelník, neuvidia ma žiadne tiene a ani ma nenájdu.

Rozbehla som sa preč a snažila sa skryť v jednej miestnosti. Keď prešiel okolo miestnosti, v ktorej som sa ukrývala, musela som odvrátiť tvár, pretože som sa nemohla naňho pozrieť. Vybehla som von z budovy a mierila do lesa.

,,Madam, je len jedna možnosť ale je to risk. Vôbec to nemusí výjsť." Odkašľal si duch, ktorý sa zjavil tesne vedľa mňa.

,,Hovor." Obzrela som sa.

,,Musíte sa zahaliť dymom a ponoriť sa do jazierka, kde je altánok. Úplne na dne je najtenšia bariéra a keď sa dotknete zeme, spravíte portál a možno vás to premiestni tam, kam chcete. Ale pozor, musíte byť zahalená mocou, ak chcete tú bariéru oklamať." Vysvetľoval.

,,Ďakujem." Pousmiala som sa.

,,Naozaj chcete odísť?" Spýtal sa.

,,Nechcem tu byť. Nie po tom, čo som sa dnes dozvedela." Utrela som si čerstvú slzu.

,,V poriadku. Chápem." Ľútostivo sa pousmial.

,,Nyx!!" Počula som kričať v diaľke Kyrella.

Rozbehla som sa ku schodom a bežala smerom dolu. Zastavila som pri jazierku a vyzúvala sa.

,,Čo to robíš?" Spýtal sa Kyrell.

Srdce sa mi zastavilo a netušila som, čo spraviť teraz.

,,Klamal si mi." Šepla som.

,,Čože?" Šepol.

,,Miloval si moju matku!!" Skríkla som.

Zúfalstvo sa objavilo v jeho tvári ,,Nyx."

,,Mohol si ma zabiť pri sexe!! Chcel si ma len na to aby som ti porodila potomka, však? Nič iné  ťa nezaujíma!" Kričala som a plakala.

,,Nyx, prosím. Poďme sa porozprávať." Vzdychol.

,,Nie. My dvaja sa nemáme o čom rozprávať. Mal si čas viac ako tri mesiace, povedať mi o tom. Nespravil si to!" Zvreskla som s plačom a zhlboka sa nadýchla.

Obalil ma sivý dym a skočila som do vody. Plávala som čo najrýchlejšie smerom ku dnu a počula ako zamnou skočil Kyrell.

Doplávala som na dno, dotkla sa zeme a vytvorila portál. Len tak tak som ním prešla a spadla na mäkkú posteľ môjho karavanu. Kyrell chcel skočiť zamnou ale nemohol. Bariéra ho nepustila a odrazila ho ďalej.

Keď sa naše oči poslednýkrát stretli, uzatvorila som portál a nastalo ticho. Rozplakala som sa ako malé dieťa a nedokázala prestať. Zaspala som na posteli a stískala náhrdelník na krku. Ledva som sa zvládla prezliecť do teplákovej súpravy, ktorú som tu mala.

Zobudila som sa na druhý deň, keď započula ako niekto otváral karavan. Posadila som sa a pozrela, kto vošiel. Bol to kúzelník Alexej.

,,Nyx!" V očiach sa mu objavila radosť.

,,Ahoj, Alexej." Usmiala som sa.

,,Všetci sme sa o teba báli. Kde si bola celé mesiace?" Zatvoril dvere.

,,Nepýtaj sa, prosím. Nechcem o tom hovoriť." Odvetila som.

,,Je všetko v poriadku?" Spýtal sa.

,,Nie ale bude." Šepla som.

,,Niekto ti niečo spravil?" Pokračoval.

,,Nikto mi fyzicky neublížil. Neboj sa." Pokrútila som hlavou.

,,Zostávaš?" Položil mi otázku, ktorou očakával odpoveď na viac vecí.

Chcel vedieť, či zostávam v cirkuse. Či môžu počítať s mojim číslom a s mojimi vešteckými schopnosťami.

Alexej bol hlavným členom cirkusu a mal viac-menej na starosti všetkú organizáciu. Bolo preňho dôležité aby cirkus fungoval. Nebola som tu viac ako tri mesiace, čo mu muselo spraviť veľký škrt a teraz som znovu tu.

,,Áno ale len dočasne. O nejaký čas budem musieť odísť." Odvetila som.

,,Prečo?" Spýtal sa.

,,Pretože som tehotná, Alexej. Dieťa tu nebudem vychovávať, pretože keď sa narodí, jeho otec nás bude hľadať." Zostala som ticho.

,,T-T-tehotná?" Oči mu zaklipkali.

,,Áno. Neviem ako na tom budú moje schopnosti. Nemôžem ti sľúbiť číslo v cirkuse." Pokrútila som hlavou.

,,V poriadku. Do programu ťa teda nezahrniem ale svoje veštecké služby budeš využívať naďalej?" Alexej bol vždy zvedavý a nevedel, kedy sa prestať pýtať.

,,Áno. Môžeme to spraviť tak." Pousmiala som sa.

,,Idem oznámiť, že si späť!" Usmial sa.

,,A Alexej?" Pozrela som naňho. ,,Kde sme teraz?"

,,Sme v Poľsku. Musíš sa poriadne obliecť. Vonku je zima." Žmurkol a zatvoril za sebou dvere.