4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Pocit zrady

Všetko bolo dokonalé. Cítila som sa tu doma. Bola som tu spokojná a pri myšlienke, že by som mala odísť, ma nepríjemne mrazilo.

Jedno poobedie sa Kyrell vybral na hrob svojej rodiny a ja som zostala sama. Kráčala som po chodbách a odbočila smerom do knižnici. Rada som trávila čas v Kyrellovej knižnici a hlavne v oddelení božích kníh.

Síce mi povedal aby som tam nechodila, pretože tu nič zaujímavé nie je, išla som tam vždy, keď nebol v dome.

Vytiahla som z poličky knihu s názvom 'Bohovia a láska'. Ihneď ma to zaujalo. Posadila som sa na stoličku, ktorá bola neďaleko a začala čítať tú malú tenkú knižku.

~~~~~
Bohovia a láska
1. Kapitola

Bohovia za svoj život môžu okúsiť rôzne slasti so smrteľníkmi alebo s inými Bohmi ale majú len jednu pravú lásku. Tú, ktorej sa celí oddajú.

Nazýva sa to spriaznená duša.

Ak Boh stretne svoju spriaznenú dušu stane sa to preňho to najdôležitejšie. Cíti to vo svojom vnútry. Najprv to začne silnou príťažlivosťou. Po prvom dotyku začnú erotické sny a nekontrolovateľná túžba voči druhému.

Jedinou možnosťou ako to zastaviť, je súlož.

Pri milovaní sa oddajú jeden druhému a na zápästiach sa im objavia tetovania.

Boh nemôže tak ľahko oplodniť alebo otehotnieť so smrteľníkom. Musí na oblohe žiariť hviezda Mirfak.

Tehotenstvo - Presne v deň ukončenia tretieho mesiaca tehotenstva, sa tetovanie u oboch zmení na farebné.
~~~~~

Ďalšie vety boli začiernené a pod tým dopísané:

Ak sa jeden oddá ale ten druhý sa už oddal niekomu inému, žiadne puto nevznikne!!

Nerozumela som, čo to má znamenať. To písmo bolo plné hnevu.
Knižku som zatvorila a začala kráčať preč. Prechádzala som sa po dome. Chcela som ísť do kuchyne pre nejaké občerstvenie ale započula som jeden rozhovor slúžok.

,,Ešte nie je tehotná?" Spýtala sa jedna slúžka.

,,Nie. Dnes som videl tetovania. Boli čierne." Odpovedal sluha.

,,Stále nemôžem uveriť tomu, že ju nezabil. Za ten čas, čo tu je náš pán väznený, zabil desiatky žien." Vzdychla.

,,Desiatky? Stovky, Thesa." Opravil ju.

,,Máš pravdu. To tá kliatba." Zamrmlala.

,,Áno ale predsa mal pravdu. Jeho semeno mohla prežiť len Bohyňa. Takže to, že sa snažil uniesť sestry Murtwellové, by možno aj bolo úspešné." Zamyslel sa.

,,Otázne by bolo, či by otehotneli. Veď pán netušil, či madam Nyx prežije jeho temnotu v jeho šťave!" Vybafla naňho slúžka.

,,To nie ale mohol to tušiť. Veď jeho prvou spriaznenou dušou bola Bohyňa, ktorá tiež prežila jeho semeno a napriek tomu ju zabil." Odvrkol.

,,Áno ale ak Nyx otehotnie, budeme o krok bližšie k slobode. Stačí ak mu porodí potomka." Žena odvetila poslednú vetu s pokojným tónom ale zato mne bolo veľmi zle.

Chcelo sa mi plakať, kričať, búchať do niečoho ale neurobila som nič z toho. Namiesto toho som zamierila do Kyrellovej spálni a začala tam hľadať niečo, čo by mi mohlo priniesť nejakú vidinu.

Potrebovala som niečo na upokojenie. Cítila som sa zradená.

Pri tom prvom sexe ma mohol zabiť a nič mi nepovedal. Nepovedal mi ani o tom, že som jeho spriaznená duša. Dokonca mi zamlčal aj to, že už mal raz tetovanie.

No až potom som si uvedomila to najdôležitejšie. Čo ak v sebe nosím jeho potomka? Bola som jeho posledná možnosť na zrušenie kliatby? Celé mesiace sme spolu spávali bez akejkoľvek ochrany. Som len jeho vstupenka na slobodu, nič viac.

Rozmýšľala som ako zistiť, či som tehotná. Odvážila som sa postaviť pred veľké zrkadlo a pozerala sa na seba. Na svoje brucho. Pomaly som sa dlaňami dotkla brucha a nasledoval hlboký nádych.

Oči mi zbeleli a objavila som sa na balkóne nejakého hradu. Kúsok odomňa stáli dvaja ľudia. Ani trochu mi neboli povedomí.

,,Je nádherná, Patrick." Usmiala sa žena.

V perinke držala malé bábätko a vedľa nej stál muž.

Ihneď mi oči spadli na to dieťa. Malo biele vlasy tak ako ja, čo bolo zvláštne.

,,Armélia," ozvalo sa, ,,ukáž mi moju najmladšiu vnučku."

Kúsok za mnou sa objavila staršia žena. Vzala si malé bábätko do rúk a hladila ju po líci.

,,Idem na jedno stretnutie, mama. Postrážiš ju?" Spýtala sa čiernovlasá žena.

,,Samozrejme, Armélia. Vieš, že našu Nyx postrážim kedykoľvek." Usmiala sa na bábätko staršia žena.

Znehybnela som. Toto boli moji rodičia a babka. Oči mi spadli na malé dieťa a všetko si dávala dokopy.

Razom sa všetko zmenilo na sivý dym. Prostredie sa zmenilo na tmavý les a nikde nebolo nikoho. Pomaly som začala kráčať a obzerala som sa naokolo.

V tom som zbadala niečo, čo som nikdy nechcela vidieť a o čo horšie, moje tušenie sa potvrdilo. Videla som Kyrella z minulosti ako opieral o strom moju matku a milovali sa.

Zostalo mi nevoľno. Chytila som si ústa a do očí sa mi natlačili obrovské slzy. Chcela som újsť. Nechcela som tu zostať. Nie po tom, čo som sa dnes dozvedela.