4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Nočný výlet

,,Si otočená s tvárou k minulosti." Vyhlásila som.

,,Neviem sa pohnúť. Nechcem sa pohnúť ďalej." Šepla.

,,Je to súčasť života." Pousmiala som sa a zviditeľnila ducha jej mŕtveho snúbenca.

,,Trevor!" Skríkla a začala plakať. ,,Musíš mi to odpustiť."

,,Oh, Lizzie. Nie je čo. Nebola to tvoja vina." Vzlykol muž.

,,Cítim, že bola. Trevor, vráť sa ku mne." Smrkla.

,,Vieš, že to nejde, láska. Začni žiť, prosím. Prestaň sa takto trápiť nad mojou smrťou. Je mi tu dobre a neželám si nič viac len to aby si bola šťastná medzi živými." Šepkal jej.

,,Ako to, že si šťastný? Mali sme pred sebou všetkú budúcnosť. Mali sme byť šťastní. Mali sme plánovať svadbu. Mala som čakať tvoje dieťa, založiť si rodinu a zostarnúť po tvojom boku!" Plakala.

,,Oh, Lizzie," šepol. ,,Nebol to náš osud. Áno, chcel som to. Chcel som to všetko s tebou ale nemalo sa tak stať. Môj osud bol zomrieť a tvoj je žiť. Žiť a byť šťastná. Nájsť si lásku a založiť rodinu. Takú veľkú ako si vždy chcela." Usmial sa.

,,Trevor, ja nechcem. Nie bez teba." Utrela si slzy.

,,Lizzie, miluješ ma?" Spýtal sa jej.

,,Samozrejme, že ťa milujem." Prikývla.

,,Tak ťa prosím, začni žiť. Kvôli mne." Vzdychol.

,,Ale-..." chcela namietať.

,,Nie. Žiadne ale. Sľúb mi, že budeš žiť najlepšie ako vieš. Sľúb mi, že budeš tou Lizzie, ktorú som poznal ja." Hľadel jej do uplakaných očí.

Samej sa mi chcelo plakať. Tá situácia predomnou bola emotívna a pre mňa naozaj zvláštna. Utierala som si slzy skôr ako vyšli z očí len aby som si udržala makeup na tvári.

,,Dobre," šepla. ,, Dobre, sľubujem." Pousmiala sa.

,,To je moje dievčatko." Usmial sa a postavil sa.

,,Budeš šťastná, Lizzie. Tvoja budúcnosť je nádherná a plná života. Budeš mať to, čo ti praje Trevor. Nájdeš si muža a budeš mať vlastnú rodinu. Teraz už je len na tebe, kedy to bude. Musíš sa postaviť na nohy a nebáť sa znovu otvoriť svoje srdce." Usmiala som sa.

,,Milujem ťa, Lizzie." Nadýchol sa duch muža.

,,Aj ja teba, Trevor. Navždy ťa budem milovať." Utrela si posledné slzy.

Mala som pocit, že jej duša našla pokoj. Zostala kľudná a v očiach bol vidieť záblesk kľudu. Myslím, že našla to, po čo prišla.

Trevor zmizol a zostal po ňom len dym, ktorý postupne zmizol.

,,Pomohlo ti to?" Spýtala som sa dievčaťa, ktoré stále hľadelo na miesto, kde pred pár chvíľami stál jej mŕtvy snúbenec.

,,Áno, myslím, že áno." Pousmiala sa.

,,To som rada. Tvoja minulosť musí zostať minulosťou. Nesmieš ju niesť na chrbte ako svoje bremeno. Je načase sa oslobodiť, Lizzie." Postavila som sa.

,,Ďakujem Vám," usmiala sa. ,,Čo som dlžná?"

,,Nič. Som rada, že som pomohla." Pozrela som na obraz ducha, ktorý visel nad posteľou.

,,Ďakujem. Ďakujem." Objala ma.

O malú chvíľočku žena odišla a ja som zostala sama. Nečakala som, že ešte niekto príde. Ľudia ku mne moc nechodili, pretože boli vydesení. Málo kto prekonal strach z toho, čo viem. Báli sa, že vyplávajú na povrch ich tajomstvá, ktoré nemajú byť nikdy odhalené.

O jedenástej hodine večer cirkus zatvoril svoje brány a ja som sa išla osprchovať. Cítila som sa unavene ale vedela som, že to pár hodín spánku napraví.

Natočila som budík na tretiu hodinu v noci a zaspala.

Keď som sa zobudila, bola obrovská tma. Prezliekla som sa do čierneho oblečenia. Potrebovala som splývať s tmou, ktorá v tom hrala veľkú rolu.

Premiestnila som sa z karavanu do cirkusu ľudí, ktorí plánovali zničiť náš cirkus. Pomaly som kráčala po okolí a hľadala správnych ľudí. Majiteľov cirkusu. Zvláštne bolo, že neboli vo svojich karavanoch ale počula som hlasy z hlavného stanu.

Podišla som bližšie a nakukla dnu. Videla som tam viacero ľudí, čo ma prekvapilo. Na mieste, kde mávali vystúpenia, mali stôl a stoličky, na ktorých sedeli. Občerstvenie na stole a alkohol nemohol chýbať a svetlá, ktoré osvecovali miestnosť, boli naozaj silné. Musela som si dávať veľký pozor aby ma nevideli.

,,Takže, čo spravíme? Tá bosorka sa vrátila." Zavrčal muž.

,,Nečakal som, že príde naspäť. Obávam sa, že budeme musieť niečo vymyslieť. O tej žene sa mi nepodarilo zistiť absolútne nič. Nemá žiadne záznamy a ani rodný list. Buď je jej meno falošné alebo-.." odvetil majiteľ cirkusu.

,,-alebo je človek, s ktorým sa nechceme zahrávať." Odfrflala jeho žena.

,,Prestaň, Marysa. Zase tá tvoja poverčivosť." Vyprskla ďalšia žena.

,,Všetci tu poznáme tie legendy, ktoré kolujú cirkusmi od ich vzniku. Pomáhala ich vytvoriť žena, ktorej šepkali mŕtvi." Protestovala manželka majiteľa.

,,Ale prvý cirkus vznikol pred viac ako dvesto rokmi. To by musela byť nesmrteľná. Mimochodom, sú to len legendy a ja poverčivý nie som. Musí to mať nejaké vysvetlenie. Schopnosti ako má ona, nemá nikto. Určite sú to všetko len efekty a najatí herci." Mračil sa druhý majiteľ cirkusu.

,,Len aby sme nedoplatili nato, že sa zahrávame s ohňom. Už teraz máme menšiu návštevnosť." Zamrmlala manželka majiteľa.