4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Tetovania

Nyx

Nič lepšie som nikdy nezažila. Kyrell ovládal každý kúsok môjho tela. Presne vedel, kde a ako sa ma má dotknúť.

Vnáral ho do mňa divoko a bozkával mi krk ako šialený. Bozky vystriedalo jemné hryzkanie po celom krku až na plece. Jednou rukou mi chytil bradu a zaklonil mi hlavu tak aby sa mi dokázal pozrieť do očí.

Vášnivo ma bozkával. Moje stony sa museli ozývať celou budovou ale bolo mi to jedno. Nevymenila by som tento moment za nič na svete.

,,Si moja, Cariño." Zašepkal mi do ucha.

,,Som." Súhlasila som bez najmenšieho zaváhania.

,,Navždy," drzo ma pobozkal. ,,Nikdy nato nezabudni."

Vykrúcali sa mi oči nahor. Takéto vzrušenie som nikdy nepociťovala a mala som čo robiť aby som to ustála.

Keď som započula Kyrellov nefalšovaný ston, po celom tele sa mi postavili chĺpky a ucítila som jeho orgazmus. V mojom lone, sa rozliala Kyrellova tekutina a zaplavila moje vnútro.

Oprela som sa celá o Kyrella. Zhlboka som dýchala a snažila sa upokojiť.

,,Čakala by som čokoľvek ale nie takúto divočinu, tienik." Spokojne som zamrmlala. Pomaly som si ľahla na posteľ a rozhodla sa chvíľu oddychovať.

Kyrell bol doslova šokovaný. Hľadel na mňa akoby videl zázrak. Nepovedal ani slovo a jeho oči sa vrátili do ľudskej farby.

,,Cítiš sa v poriadku, Nyx?" Starostlivo sa spýtal.

,,Som po tomto výkone unavená ale áno. Cítim sa dobre." Pousmiala som sa.

,,Naozaj?" Neveril.

,,Áno. Deje sa niečo? Si čud-...." Nestihla som dopovedať, pretože ma pobozkal.

Tento bozk bol nežný a starostlivý. Vyjadroval radosť.

,,Som spokojný. Teraz mám všetko, čo som chcel." Odvetil.

Ľahol si vedľa mňa a pritiahol ma k sebe. Zakryl nás saténovým paplónom a jemne mi bozkával pravý spánok.

Nastalo ticho. Ani jeden z nás nepovedal ani slovo. Len sme ležali a nechali čas plynúť. Všimla som si na svojej ruke niečo zvláštne. Pozrela som sa lepšie a zbadala tetovanie. Na zápästí som mala lebku s čiernym dymom.

Prešla som si po nej s prstom, ,,čo to je?"

,,Je to znamenie, že som sa ti celý oddal." Povedal bez hanby.

Zarazilo ma to. Takéto priznanie som nečakala. Chytila som Kyrellovu ruku a pozrela na zápästie. Mal tam ducha. Moju schopnosť, čo znamenalo, že som sa mu rovnako oddala aj ja.

Kyrell vyzeral viac ako spokojne. Vyzeral akoby v sebe našiel svoj pokoj. V jeho náručí som zaspala za pár minút a nikdy sa mi nespalo lepšie.

Žiadne mučivé sny, žiadne návaly vzrušenia. Všetko bolo viac ako v poriadku. Na druhý deň ráno som sa zobudila sama v posteli. Kyrell nikde nebol ale cez kreslo som videla prehodené čierne úzke šaty.

Obliekla som si ich a prešla do kúpeľni. Boli tu všetky veci z mojej kúpeľni. Upravila som sa najlepšie ako sa dalo a išla sa pozrieť do šatníku. Keď som ho otvorila, videla som veľkú zmenu. Šatník bol preplnení Kyrellovym ale aj mojim oblečením. Všetko bolo premiestnené sem.

Na dverách od izby bol zalepený lístoček.

Som v mojej miestnosti, kde maľujem
Kyrell

Vybrala som sa tam. Keď som prišla, videla som ho sedieť pred obrazom, ktorý maľoval.

,,Dobré ráno." Usmial sa na mňa.

,,Dobré ráno." Prekvapene som vošla dnu.

Kyrell sa automaticky postavil a odložil štetec. Podišiel ku mne a privítal ma s nádherným bozkom na pery.

,,Kto si a kde je ten večne zúrivý a vážny Kyrell?" Prekvapene som šepla.

,,Neprovokuj, Cariño." Zasmial sa a tľapol ma po zadku.

,,Prečo tá zmena?" Spýtala som sa.

,,Pre tú drobnosť, čo ti skrášľuje zápästie." Žmurkol na mňa.

Páčilo sa mi aký bol. Plný života a radosti. Bola to príjemná zmena oproti tomu akého som ho spoznala.

Z chodby sme počuli krik jednej slúžky, čo ma vytrhlo z mojich myšlienok.

,,Pane! Pane! Čo ste to spravili?" Kričala. Dvere sa rozleteli a v nich vystrašená slúžka, ,,madam Nyx je-..." keď ma zbadala, zostala šokovaná.

,,Tu." Dokončil jej vetu.

,,Vy ste tu!" Zvískla a pozrela na naše zápästia. ,,V izbe ste nemali žiadne oblečenie a ja som myslela, že-..." stíchla.

,,Že čo?" Nerozumela som.

,,Že-že ste ušli niekam do lesa!" Zahovárala.

,,Už mlčte, Thesa. O chvíľu prídeme na raňajky," Kyrell pretočil očami a držal ma okolo pása. ,,Dnes budeme raňajkovať niekde inde, takže prosím len to nachystajte do košíka."

Slúžka prežila ďalší šok.

Oči mi zažiarili a spravila som pár krokov k obrazu. Opäť maľoval mňa. Musel sa na mňa dívať, keď som spala. Dokonca na obraze bolo aj tetovanie, ktoré mám na zápästí.

Zvláštne ale zároveň krásne gesto.

Od toho rána bolo všetko iné. Sám Kyrell bol iný. Vzal ma k altánku, kde som sa objavila a viedol niekam okolo jazera. Zastavili sme na druhej strane, kde bola zem plná machu. Rozložili sme deku a Kyrell položil košík plný jedla presne do stredu.

Sedeli sme na deke, ležali a pomaly jedli rôzne dobroty. Strávili sme tam niekoľko hodín. Bolo to také obyčajné, že som naozaj zabudla, kto sme. Prišlo mi to úplne smrteľnícke a ľudské.