4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Zámok Daerona a Daryí

Kyrell

O pár dní neskôr...

Stál som na balkóne tak ako vždy a rozmýšľal, kde ju môžem nájsť. Tiene prehľadávali celú Zem ale po Nyx nikde ani stopy. Sledoval som oblohu a nervózne klopkal po zábradlí.

Razom som niečo pocítil. Niečo, čo som nevedel opísať. Akoby zo mňa opadli okovy. Netušil som, čo to má znamenať ale potom som zbadal oblohu. Bariéra, ktorá mala byť neviditeľná, horela ako papier. Začala horieť hore na oblohe a pomaly sa blížila k zemi.

Keď sa dotkla studenej hliny, silové pole preletelo cez celý objekt, ktorý patril mne. Zostalo mi ťažko od žalúdka a znervóznel som. Premiestnil som sa k hraniciam a sledoval, čo sa deje.

Nič som však nevidel. Pomaly som sa priblížil a chcel sa dotknúť bariéry. Čakal som, že ma odrazí do diaľky ako to spravila mnohokrát ale tentokrát sa nestalo absolútne nič. Natiahol som ruku a zistil, že tam žiadna bariéra nie je.

Zťažka som preglgol a spravil krok za hranice.

Voľnosť.

Kliatba sa zrušila.

Kliatba neexistuje, to znamená, že Nyx porodila. Bez ďalšieho čakania som sa premiestnil na Zem. Po prvýkrát po všetkých rokoch som sa postavil nohami na Zem. Objavil som sa v cirkuse, v ktorom žila a sledoval okolie.

Vošiel som do stanu, kde sa odohrávalo vystúpenie a oprel sa o železnú tyč, ktorá bola súčasťou konštrukcie celého stanu. Sledoval som všetkých tých smrteľníkov, ktorý ani len netušili, čo všetko im uniká.

,,Tu nemôžete byť, pane. Diváci sú tamto." Odvetil muž, ktorého som poznal.

Tento muž obíjmal pred pár dňami Nyx.

,,Kde je?" Povedal som dominantným hlasom a dával som si záležať na tom aby moja božská aura vrazila do muža.

,,Ty si-..." zakoktal sa.

,,Kde je Nyx?" Spýtal som sa.

,,Neviem. Nikto to nevie." Povedal s obrovským rešpektom.

,,Nemohla utiecť bez slova." Zamračil som sa.

,,Neušla. Povedala, že sa nechystá zabiť ale bude najlepšie ak nikto nebude vedieť, kam ide." Odpovedal.

,,Musím ju nájsť." Vystrel som sa.

,,Ublížil si jej." Dodal.

,,Bolo to nedorozumenie! Nenechala ma to vysvetliť a ušla!" Takmer som skríkol.

Medzi nami nastalo ticho a keď mu oči pozreli do mojich, vyšli z neho slová, ktoré mi doteraz nejak nedochádzali.

,,Ak si ty na Zemi, Nyx porodila, že?" Zažmurkal.

,,Á-áno." Tentokrát som stratil slová.

Keď som to povedal vo svojich myšlienkach, môjmu mozgu to nedochádzalo ale teraz, keď to povedal niekto iný, vrazilo mi to do uší ako ten najsilnejší budík.

,,Musím ich nájsť." Zašepkal som a rozbehol sa von zo stanu.

Vedel som, že kým ich neuvidím na vlastné oči, nebudem spať. Tušil som, že to nebude ľahké ale spravím všetko preto aby som ich našiel.

Chcel som sa premiestniť, no temnota vo mne sa snažila prevziať kontrolu. Oči mi zčernali a objavil sa okolo mňa dym. Dym pripravený zabíjať.

Podarilo sa mi ho vsať do seba a nabral som kontrolu. Bolo to čím ďalej, tým horšie a ja som vedel, že ak v najbližšej dobe nenájdem Nyx, stratím úplnú kontrolu.

Premiestnil som sa na rôzne miesta, kde by Nyx mohla byť. Rozprávala mi o miestach na Zemi, ktoré pre ňu znamenali niečo jedinečné ale nikde nebola. Na žiadnom z nich.

Temnota vo mne zistila akú má nadomnou moc. Dostávala sa napovrch čoraz častejšie, no zatiaľ sa mi ju vždy podarilo dostať pod kontrolu.

Nebude to fungovať večne. Nakoniec ma aj tak ovládne.

Celý mesiac som ju hľadal. Vytvoril som obrovské množstvo tieňov, ktoré ju hľadali v noci a na miestach, kde som ja nemohol ísť.

Zúfalý som sa pobral na Cranion. Chcel som ísť domov ale na druhú stranu som potreboval niekoho, kto ma vypočuje. Niekoho, o koho sa môžem oprieť.

Darya.

Premiestnil som sa k ním do zámku. Zostal som stáť neďaleko kaštieľa, ktorý bol obklopený zeleňou.

Rozmýšľal som, či mám ísť bližšie alebo nie. Nevedel som ako to Daeron príjme, že som prišiel na jeho územie.

S hlbokým nádychom som sa premiestnil ešte bližšie a zostal stáť pred schodiskom. Obhliadal som si to tu a čakal, či ma niekto zbadá aby som nemusel klopať.

Našťastie vyšla slúžka, ktorá ma ihneď zbadala.

,,Koho hľadáte, pane?" Spýtala sa.

,,Daryu." Odvetil som.

,,Idem ju ohlásiť. Počkajte." Prikývla.

Opäť som zostal vonku sám. Sledoval som okolie a očakával, že ma vyhodia.

,,Kyrell!" Počul som výkrik a otočil sa.

Darya bežala ku mne a vletela mi do náručia. Bol som prekvapený a šokovaný. O to viac, keď som zbadal, že za ňou kráčal Daeron. Nečakal som však, že sa nebude báť prísť bližšie a ešte k tomu držal v náručí Loriana.

Objal som ju naspäť a pomaly pustil.

,,Našiel si ju? Si voľný, to znamená, že-..." Usmiala sa.

,,-porodila," vetu som dokončil za ňu, ,,ale nie. Nenašiel som ju a nemám poňatia, kde ju hľadať. Prehľadávame úplne celú Zem. Nie je nikde."

Darya vzala do náručia Loriana a vsunula mi ho do náručia bez najmenšieho varovania. ,,Popestuj si ho."

,,Nemyslím si, že to je najlepší nápad." Vypúlil som oči a držal ho.