4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Karavan a obraz

Nemohla som uveriť tomu, že sa o to snažia. Veď to bolo niečo hrozné. Pomáhala som pri vzniku cirkusov. To ja som bola súčasťou histórie a teraz sa to ľudská chamtivosť snaží kaziť.

Prešla som do svojho karavanu a zabuchla dvere. Prechádzala som sa zo strany na stranu. Rozmýšľala nad tým ako to všetko môžem zachrániť ale napadlo mi len to, že musím mať predstavenia.

Trochu som sa obávala, pretože v sebe nosím dieťa. Netuším koľko energie na Zemi budem potrebovať ja a nehovoriac o tom, že to dieťa potrebuje tiež energiu, ktorú čerpá odomňa.

Za ten čas, čo som bola na Cranione, som zistila aké silné moje schopnosti dokážu byť. Bola to oveľa väčšia sila ako tu na Zemi. Dokázala som viac a Kyrell ma učil.

Naučil ma toho naozaj veľa.

Z toho dôvodu som sa rozhodla kúpiť nový karavan.

Rozprával o tom ako každý z Bohov má na Zemi čierne spálne a obraz svojich schopností nad posteľou. Bola to ochrana pred ním a zároveň získavali počas spania energiu.

Rozhodla som sa kúpiť karavan, ktorý bol ladený do čiernych farieb. Potrebovala som nejakú pozitívnu zmenu, ktorá mi pomôže pohnúť sa vpred.

Po skúsenostiach, ktoré som nadobudla na Cranione, som bola rozhodnutá zmeniť sa. Nebudem sa hrať na ženu, ktorá je smrteľníčkou.

Chcela som svoje schopnosti používať. Nie pred zrakmi ľudí. Nie len pri vystúpeniach ale aj vo svoj prospech.

Premiestnila som sa do jednej počítačovej kaviarni a vyšla z toalety. Ihneď som zamierila k počítaču a začala hľadať karavany. Strávila som tam dlhé hodiny ale ani jeden mi nevyhovoval.

Vrátila som sa domov do cirkusu a keď som otvorila dvere, zostala som šokovaná.

Steny karavanu boli čierne, posteľná bielizeň čierno sivá a na posteli ležal obraz. Žalúdok sa mi prevrátil o 180 stupňov a naskočili mi zimomriavky.

Priblížila som sa k posteli aby som lepšie videla na obraz a zbadala to.

Len čo som zbadala tú maľbu, vedela som, kto ju maľoval. Tie ťahy a tá jemnosť štetca hovorila za všetko.

Kyrell.

Vzala som obraz do rúk a s hlbokým nádychom mi oči zbeleli.

Objavila som sa uňho v spálni. Maľoval obraz priamo pred balkónom. Dvere na balkóne boli otvorené dokorán a vonku riadila obrovská búrka.

Posledný ťah štetcom bol čierny a temný. Položil štetec do pohára s vodou a postavil sa. Prešiel si rukou po vlasoch a zaklonil hlavu smerom nahor.

So zatvorenými očami a hlasným výdychom mu z úst vyšli slová. ,,Neschováš sa mi, Nyx. Nájdem si ťa všade."

Trhlo mnou a oči sa vrátili do pôvodnej farby. Zťažka som sa nadýchla a obraz položila. Utekala som sa zamknúť a vyťahovala sviečky. Zapálila som ich po celom karavane a nenechala žiadne miesto v tme.

Spravila som si čaj z lesných plodov a zostala sedieť v tom najväčšom tichu. V hlave sa mi prehrávali chvíle s Kyrellom a po tvári mi stekali slzy.

Na karavan začali dopadať kvapky dažďa. Boli čoraz rýchlejšie a silnejšie. Spozornela som a to ma prinútilo zastrieť žalúzie a závesy.

Odišla som sa osprchovať a napokon som sa opäť pozrela na obraz. Neisto som k nemu natiahla ruku a dotkla sa ho. Bola som zvedavá, či dostanem ďalšiu vidinu.

Tentokrát nič.

Obraz som zavesila nad posteľ priamo nad hlavu a ľahla si. Podarilo sa mi zaspať pri zvukoch búrky.

Žiaden sen.

Neviem, prečo som dúfala, že nejaký budem mať. Nejaký, kde bude on.

Nie.
Sklamal ma.
Klamal mi.
Tajil mi doležité veci.

Zobudila som sa do studeného rána. Všade bola hustá hmla a pri nádychu človek cítil vlhko.

Klop klop klop

Dala som si na seba voľnú teplákovú súpravu a odomkla. Pred karavanom stál Alexej. Keď ma videl, vyzeral prekvapene.

,,Tepláková súprava?" Zdvihol obočie.

,,Noačo." Zamračila som sa.

Nikdy som nebola žena, čo by nosila teplákovinu. Vždy som mala legíny, šaty alebo sukne. No pobyt pri Kyrellovi, mi ukázal aj pohodlnú stránku oblečenia. Nosila som tam šaty ale keď sme boli sami, bývala som buď nahá alebo v teplákových súpravách.

Pustila som ho dnu a čakal ho ďalší šok. ,,Prečo to tu máš vymaľované?"

,,Za ten čas, čo som bola preč, som sa o sebe dozvedela niekoľko vecí. Pri čiernej spáľni sa lepšie dobíja moja energia." Vysvetlila som.

,,Kedy si to stihla? Veď včera si nič nemala!" Rozhodil rukami.

,,No vlastne ja som to nebola," otočila som sa mu chrbtom. ,,Bol to Kyrell."

,,Kyrell? Kto je Kyrell? To je ten muž, čo ťa oplodnil?" Spýtal sa.

,,Áno," Pretočila som očami. ,,Predstav si."

,,Čo ten obraz? Naháňa mi strach." Striaslo ho.

,,Je tiež od neho." Začala som si robiť čaj.

,,Je to tu oveľa strašidelnejšie. Necítim sa tu príjemne." Odkašľal si.

Zvláštne. Ja som sa v tomto prostredí cítila oveľa lepšie a pohodlnejšie. Upokojovalo ma to a aj po zobudení som cítila tú energiu. Nebola taká silná ako na Cranione ale bola silnejšia ako som doteraz mala na Zemi a preto som mohla pokračovať s vystúpeniami.