4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Nová izba

Nyx

,,Philip!!!" Zakričal.

Nevedela som sa dočkať toho, čo povie. V očiach sa mu lesklo obrovské prekvapenie ale zároveň sa objavoval hnev.

Jedným lusknutím jeho prstov sa okolo mňa objavil čierny dym, ktorý ma obalil. Stratila som zem pod nohami a zrazu som spadla do mäkkých perín. Dym sa stratil a nahnevane som vyskočila z postele. Nepoznala som to tu. Stála som uprostred nejakej spálni.

,,Darkwell!!!" Zvreskla som a mierila k dverám. Stisla som kľučku, potiahla dvere ale bolo zamknuté. Buchala som do dverí ,,otvor!"

Nič.

On ma tu zamkol.
Zvrtla som sa na päte a podišla k druhým dverám. Otvorila som ich a zbadala kúpeľňu. Zbadala som tretie a riskla to. Bohužiaľ, vošla som do šatníku bez okien. Čo ma prekvapilo, bolo tu samé ženské oblečenie. Avšak celý šatník sa ladil do tmavý farbieb. Čierna, sivá, tmavomodrá a tmavočervená.

Zabuchla som dvere a vyšla na malý balkónik. Rukami som sa oprela o zábradlie a sledovala búrku.

,,Ste v poriadku, pani moja?" Započula som zamnou.

,,Áno," zamrmlala som. ,,Nemôžem uveriť, že som sem išla."

,,Spravili ste správnu vec." Duch ženy prešiel ku mne a zostal sa vznášať nad zemou.

,,Nie som si tým istá. Ten muž je chladný a bezcitný. Kľudne by ma mohol zabiť. Pozri, čo vytvoril svojim hnevom." Sledovala som búrku nad jeho územím.

Blesky zneli akoby šľahal bičom. Tá predstava ma celkom desila ale otočila som sa na ducha slúžky, ktorá ma od mala vychovávala a obzrela si ju.

Stále bola rovnaká. Hnedé vlasy vypnuté do uhľadeného drdolu, na tvári ani štipku makeupu a na sebe mala šaty, v ktorých ju pochovávali.

,,Neublíži vám, pani moja." Odvetila príliš sebaisto.

,,Ako vieš? Prečo si mi nepovedala, kto som a kto je moja rodina? Celé roky si to tajila." Zamračila som sa.

,,Nemohla som! Sľúbila som to vašim rodičom. Museli ste sa to dozvedieť takto." Bránila sa.

,,Ako si myslíš, že tu mám prežiť? Ten muž je-je neznesiteľný. Videla si ako sa choval? Veď to je jeden obyčajný namyslený idiot, ktorý si myslí, že zjedol všetkú múdrosť sveta." Pretočila som očami.

,,Nechajte tomu voľný priebeh. Časom sa všetko nejasné ukáže a vy to pochopíte." Šepla a zmizla.

Otočila som sa a išla dnu. Vošla som do kúpeľni a napustila si vaňu. Nahnevaná, že ma len tak premiestnil do inej izby, som musela nejak vychladnúť.

V podstate, som dosiahla to, kvôli čomu som prišla. Nechcela som byť v tej malej izbe s úzkou posteľou. Namiesto toho som si vybojovala túto, aj keď spôsob akým ma sem preniesol sa mi nepáčil.

Vychádzala som z vane a všimla si, že sa obloha vyjasnila. Prešla som do izby, kde ma čakali na posteli dlhé čierne šaty.

Keď som si ich obliekla, prišlo mi, že vyzerám ako zahalená temnotou.

Dvere sa odomkli a niekto zaklopal ,,madam."

,,Môžete vstúpiť." Odkašľala som si.

Muž otvoril dvere a zostal stáť ako socha ,,večera je hotová."

,,Nejdem nikam." Oznámila som a otočila sa chrbtom.

,,Ale pán čaká v jedálni. Bude sa hnevať." Odvetil s miernym strachom.

,,To ma nezaujíma. Tvoj pán sa môže strčiť do zadku." Odvrkla som mierne nenávistne.

Sluha vzdychol a zatvoril dvere. O pár minút neskôr sa v miestnosti objavil čierny dym a obtočil sa okolo mňa. Opäť som stratila zem pod nohami a keď som pod nohami opäť pocítila tvrdú zem, objavila som sa v neznámej miestnosti.

V jedálni, v ktorej bola takmer úplná tma.

Zvrtla som sa a zbadala ho. Stál zadkom opretý o stôl. Na sebe mal oblečenú čiernu košeľu a čierne nohavice. Vlasy mal strapaté a mierili na všetky strany.

Nepopieram, že tento chlap je stelesnením všetkého krásneho na Zemi a na Cranione. Mal svoje sebavedomie, vážnosť a chvíľkami to vyzeralo, že nepoznal žiadne pozitívne pocity. Jeho čierne oči prenikali do duše a keď ho ovládol hnev, rozžiarili sa na červeno. Bolo to príťažlivé a to nesmelo byť.

Nie pre mňa.

Zabil mi rodinu. Snažil sa zabiť nevinných a len Bohovia vedia, koľko ľudí zabil.

Pohľadom som prešla z jeho mužného tela na stôl. Bol plný jedla a pitia. Videla som grilované kura, rezne, rôzne prílohy ako je ryža a zemiaky. V strede stola boli dva džbány. Z jedného vyrážala vôňa bieleho vína a z druhého vôňa červeného vína. O kúsok ďalej bolo nealko v podobe džúsu a citronády. Na stole horeli len dva svietniky plné sviečok.

,,Čo to má znamenať? Myslíš si, že ma takto budeš premiestňovať stále?! Nemáš nato právo! Nechcela som ísť sem a nechcela som vidieť tvoju tvár." Nahnevane som sa postavila pred neho.

,,Sadni si." Odignoroval moje citlivé vety a otočil sa.

Oči mi zbehli na jeho zadok. Musela som si silno pohrýzť jazyk aby som sa spamätala a hrdo zdvihla nos.

,,Nejdem jesť," zavrčala som. ,,Nebudem jesť s vrahom mojej rodiny!"

Kyrellove oči potemneli a luskol prstami. Dva tiene sa objavili tesne zamnou a pristúpili ku mne. Chytili ma z obchoch strán za ruky, s ľahkosťou ma nadvihli a odniesli ma ku stolu.