4. Bohovia: Temnota sa prebúdza [Dokončené]

Nový plán

Otvorila som dvere, ktoré viedli do podkrovia a videla miestnosť širokú asi jeden meter a nič okrem schodov tam nebolo.

Vyšla som po schodoch nahor a otvorila ďalšie dvere. Ocitla som sa v miestnosti plnej farieb, čo ma prekvapilo. Väčšinou to boli tmavé farby ale boli všade po zemi. V tejto miestnosti sa maľovalo. Viem, že tu Kyrell trávil obrovské množstvo času ale nikdy by mi nenapadlo, že maľuje.

Potichu som zatvorila dvere a rozsvietila malé svetlo. Po pravej stene boli naukladané hotové obrazy. Väčšinou to boli tiene, búrka alebo čierny obraz a len červené oči. Jeho oči.

Jeden obraz bol spadnutý a keď som ho zdvihla a pozrela sa naň, zbadala som ženu opretú o strom a kúsok od nej muža. Bol to Kyrell. Ale kto bola tá žena? Medzi obrazmi som hľadala podobný tomu, na ktorom boli obaja a našla som jeden. Videla som obraz, kde temnota sálala z Kyrella priamo do ženy. Nič viac. Boli tu rôzne portréty ľudí a viac-menej sa opakovali štyri rovnaké tváre. Dve ženy a dvaja muži.

V strede miestnosti stál maliarsky stojan, na ktorom bolo plátno a bol zakrytý bielou plachtou. Pomaly som k nemu podišla a strhla plachtu. Moje oči takmer vypadli na zem. Pri pohľade na plátno, som videla seba.

Môj portrét.

Kreslil mňa.

Oči som mala modré a čierne tiene mi ich zvýrazňovali. Ústa boli namaľované tmavočerveným rúžom a vlasy, moje biele vlasy boli po plecia. Prekvapilo ma to. Nečakala som, že spraví niečo takéto. Použil svoju fantáziu na to aby ma namaľoval.

Prečo by to robil?

Otočila som sa do jedného rohu, kde svetlo takmer nesvietilo a zbadala ďalšie štyri obrazy zakryté plachtou. Odokryla som ich a zbadala seba. Všade som mala krátke vlasy. Oblečenie bolo iné a okolie dokonca tiež. Jediné, čo zostávalo rovnaké, boli vlasy a tvár. Moja tvár.

Obrazy som zakryla a odišla z miestnosti. Bežala som do svojej izby a zamkla sa. Posadila som sa na zem a oprela sa o posteľ. Potrebovala som si zrekapitulovať všetko, čo sa dnes stalo a čo som videla.

V hlave som mala úplný zmätok.

Nepodarilo sa mi, zabiť ho. Nedostanem ďalšiu príležitosť.

Nepodarilo sa mi vymyslieť nič. Ľahla som si do posteli v jeho košeli a išla sa pokúsiť pospať si. Netušila som, čo ma zajtra čaká. Neverila som Kyrellovi. Možno sa ma pokúsi zabiť on.

Ani len netuším ako sa mi podarilo zaspať ale zobudila som sa až ráno, na klopanie. Postavila som sa a prešla som k dverám. Odomkla som a pootvorila dvere v nádeji, že pred sebou nezbadám JEHO.

Našťastie, vo dverách stála slúžka.

,,Dobré ráno, madam." Usmiala sa.

,,Dobré ráno." Odstúpila som od dverí a pustila ju dnu.

,,Ako ste sa vyspali?" Spýtala sa a vošla.

,,Mohlo to byť lepšie." Zamrmlala som.

,,Vy máte košeľu nášho pána?" Zhíkla. ,,Preto je taký pokojný dnes. Až by som povedala, že má dobrú náladu, čo som ešte nikdy nevidela."

,,Čože? V dobrej nálade?" Spýtala som sa a myšlienky mi smerovali k jeho slovám.

Inak ťa vytrtkám, Cariño. Tvrdo a bez zábran.

,,Stalo sa medzi vami niečo, madam?" Spýtala sa slúžka.

,,Nie." Vyštekla som. Spanikárila som. Nevedela som, či to, čo sa stalo, bolo niečo alebo nie.

Moje telo stále bojovalo s pocitmi, ktoré som cítila v noci. Mozog mi vravel, že nesmiem ale srdce, že musím.

,,Náš pán má na vás slabosť." Šepla.

,,Na mňa?" Spýtala som sa prekvapene.

,,Áno. Nikdy netoleroval to, čo toleruje vám," šepla. ,,Posúvate jeho hranice a ono to vyzerá, že sa mu to páči."

Šok.

,,Ste si tým istá ?" Vzdychla som a v myšlienkach som mala oveľa väčší bordel.

,,Áno. Teraz ma poslal za Vami aby som vás pripravila na raňajky." Otvorila dvere šatníka.

,,Nie." Odkašľala som si s novým plánom v hlave.

,,Nechcete raňajkovať?" Spýtala sa.

,,Potrebujem aby ste ma ostrihali," ukázala som po plecia, ,,potiaľto."

Slúžka na mňa prekvapene pozrela a nerozumela.

Musím ho zviesť. Musím ho prinútiť aby sa do mňa zamiloval. Len tak sa mi podarí zničiť jeho temnú dušu a pomstiť moju rodinu.

Slúžka sa otočila a nasledovala ma do kúpeľni. Posadila som sa na taburetku a podala jej nožničky.

,,Strihajte." Poponáhlila som ju.

,,Ste si istá?" Neisto mi očesala vlasy.

,,Úplne." Vydýchla som.

Slúžka mi ostrihala vlasy podľa môjho želania a následne som si ich umyla. Vyfénovala som ich a vyžehlila.

Pozrela som sa na seba v zrkadle a išla sa namaľovať rovnako ako na tých obrazoch. Čierne tiene na očiach a tmavočervené matný rúž. Jeho košeľu som si nevyzliekla. Chcela som aby ma v nej videl.

Hrdo som zdvihla hlavu a išla do jedálni. Srdce mi tĺklo ako o závod a čím bližšie som bola k jedálni, tým silnejšiu vôňu som cítila. Jeho vôňu, ktorá mi už z chodby opantávala všetky zmysli.

Bolo to silnejšie ako naposledy. Vošla som do jedálni a v momente sa naše pohľady stretli.